Predvolebné prieskumy preferencií – prečo majú zmysel a ako ich čítať?

Predvolebné prieskumy politických preferencií môžu byť veľmi užitočným nástrojom pri rozhodovaní, ktorému kandidátovi, kandidátke či politickej strane venujeme svoj hlas. Svoju úlohu najlepšie splnia, ak ich nebudeme a-priori odcudzovať, ale ani nekriticky prijímať. Pomôže nám, ak sa naučíme, ako ich čítať a interpretovať.

 

Asi nemáme vo svojom okolí niekoho, kto by sa nestretol s predvolebnými prieskumami politických preferencií. Stalo sa pravidlom, že ich médiá publikujú celoročne. Čím sa blíži termín akýchkoľvek volieb, ich výskyt sa markantne zvyšuje. Predvolebné prieskumy majú svojich fanúšikov i odporcov. A je to tak v poriadku – každý má nárok rozhodnúť sa, ako príjme výsledky prieskumov. Takisto je v poriadku, ak v nás prieskum vyvoláva otázky. Spochybnenie výsledkov prieskumu na osobnej úrovni nemusí byť vždy na škodu, pretože nás motivuje zamýšľať sa nad výsledkom, pýtať si vysvetlenie či dohľadať si potrebné informácie.

Prečo sa predvolebné prieskumy a výsledky volieb líšia?

Existuje hneď niekoľko vysvetlení, prečo je to tak. Povedzme si o tých hlavných.

1. Prieskumy nepredpovedajú budúcnosť, ale mapujú aktuálny stav

Každý čitateľ či čitateľka akéhokoľvek prieskumu si musí byť vedomý/á toho, že prieskum zachytáva stav spoločnosti, ktorý platí pre obdobie, kedy sa zbierali dáta. Sú témy, na ktoré názor nemeníme, no sú aj také, kde sa názor vyvíja, mení a môže byť silno ovplyvnený rôznymi vonkajšími okolnosťami. Medzi také okolnosti patrí určite aj politická kampaň.

Medzi voličmi sa nepochybne nachádza určitá skupina, ktorí sú voči akýmkoľvek vonkajším vplyvom odolní a svojho kandidáta volia zo silne zakoreneného presvedčenia. Väčšinou sa s kandidátmi zhodujú v základných hodnotách, sympatizujú s ich názorom a vystupovaním, sledujú ich dlhšie obdobie. Na tomto silnom vzťahu sa určite podieľa aj osobnosť samotného voliča a jeho ochota zmeniť názor.

Väčšina voličov nemá však k politickým kandidátom taký silný vzťah a svoje rozhodnutie zvykne meniť. Na zmene názoru sa okrem politickej kampane (či antikampane) môže podpísať nespočetne veľa vecí – prevalené kauzy, významné momenty v spoločnosti, medzinárodný vplyv, status na sociálnej sieti, rozhovor s rodinou či priateľmi, ale aj rôzne osobné udalosti ako napríklad strata práce. Všetko sú to momenty, ktoré nás často motivujú svoje rozhodnutie prehodnotiť.

Žiadna z prieskumných agentúr nemá v rámci predvolebných prieskumov ambíciu predpovedať budúcnosť, ale ukázať voličom aktuálny stav v spoločnosti. A takto treba prieskumy vnímať.

2. Prieskumy sú odkázané na to, čo im povedia ľudia

Medzi voličmi je vždy určitá skupina, ktorá sa o svojej finálnej voľbe rozhodne až vo volebnej miestnosti. Zároveň poznáme aj takých voličov, ktorí svoju voľbu počas prieskumu zámerne taja – nepriznajú. Môže to byť napríklad z dôvodu, že sa za ňu hanbia, prípadne vnímajú, že nie je celkom spoločensky akceptovateľná. Finálna voľba nerozhodnutých a skrytých voličov sa môže zásadne podpísať na tom, aký rozdiel vznikne medzi výsledkami predvolebných prieskumov a výsledkom volieb.

3. Namerané hodnoty je potrebné vždy čítať v intervale spoľahlivosti

V každom jednom meraní je potrebné rátať s určitou štatistickou chybou. Rozsah štatistickej chyby udáva interval spoľahlivosti. Žiadny prieskum sa štatistickej chybe nevyhne. Stopercentný výsledok by sme namerali len vtedy, ak by sme sa spýtali rovnakú otázku v rovnakom čase každého jedného obyvateľa a obyvateľky Slovenska, a to je nereálne.

Veľkosť štatistickej chyby je podmienená veľkosťou vzorky. Čím je vzorka väčšia, tým sa zmenšuje štatistická chyba. Štandardne sa zvyknú prieskumy politických preferencií robiť na vzorke 1 000 respondentov. Pri tejto veľkosti vzorky je štatistická chyba okolo 3 %. Pre namerané hodnoty nižšie a vyššie ako 50 % sa veľkosť štatistickej chyby symetricky znižuje. To treba mať na mysli predovšetkých pri stranách s nízkou nameranou hodnotou.

Ak sa teda prieskum robil na 1 000 respondentoch, uvedená hodnota hovorí o tom, že skutočná hodnota sa s 95 % pravdepodobnosťou nachádza v intervale +/- 3 % od uvedenej hodnoty.

Tento fakt je potrebné brať do úvahy predovšetkým:

  • Pri tesných rozdieloch medzi stranami
  • Pri miernych zmenách vo výsledkoch medzi jednotlivými meraniami

 

Prečo sa výsledky predvolebných prieskumoch rôznych agentúr medzi sebou líšia?

Nie všetky agentúry sa vo svojich výsledkov presne zhodujú. Najčastejším dôvodom býva odlišne zvolená metodológia, spôsob zberu dát alebo to, že prieskum prebiehal v rôznom časovom období.

Pri interpretácií výsledkov je veľmi dôležité rozlišovať, či agentúra publikuje výsledky volebných preferencií alebo volebný model. Ide totiž o dva rôzne prístupy, ktorými sa výskumné agentúry snažia nasimulovať výsledky hypotetických volieb v čase zberu dát.

Základný rozdiel mezi voličskými preferenciami a volebným modelom je:

  • voličské preferencie pracujú s ľuďmi, ktorí pravdepodobne pôjdu voliť a vedia odpovedať, ktorej strane by dali svoj hlas. Nerozhodnutí voliči majú samostatnú kategóriu.
  • volebné modely takisto pracujú len s ľuďmi, ktorí plánujú ísť voliť, odlišne sa však započítavajú ľudia, ktorí ešte nie sú napevno rozhodnutí, ktorej strane dajú svoj hlas. Respondenti okrem svojej prvej voľby uvádzajú aj všetky strany, ktorých voľbu zvažujú. Do finálneho výsledky podpory strane sa tak dostávajú voliči, ktorí sú pre stranu rozhodnutí, ale aj tí, ktorí ju zvažujú. Každý však s odlišnou váhou.

 

Agentúra si takisto volí, akú formu zberu dát použije. Každá z foriem zberu dát má svoje pre a svoje proti. Nemožno vybrať jednu tú, ktorá je najlepšia. Niektoré agentúry spôsoby zberu dát dokonca kombinujú (napríklad časť vyzbierajú telefonicky, časť osobne).

  • Kým osobné dopytovanie má výhodu v tom, že nim viete zachytiť názor populácie, ktorá nie je online, jeho nevýhodou je, že dlhšie trvá a je finančne najnáročnejší.
  • Telefonický prieskum je zas špecifický v tom, že respondent pred sebou nevidí zoznam strán či kandidátov, z ktorých si vyberá. Svoju voľbu volí buď spontánne, alebo si vypočuje zoznam od operátora.
  • Online prieskum je najrýchlejší a cenovo najefektívnejší, spoliehame sa však na názor respondentov, ktorí sú online (aj keď v dnešnej dobe je to väčšina populácie).

 

Na rozdieloch vo výsledku sa však môžu podieľať aj ďalšie faktory – napríklad obdobie času zberu alebo spôsob položenia otázky a zvolené možnosti výberu.

Neexistuje teda jeden najlepší spôsob. V záujme každej agentúry je porovnať si výsledok volieb s jej meraním a zreflektovať, či v jej metodológii nie je niečo, čo je potrebné vyladiť a čo sa mohlo podpísať na rozdieloch v meraní. Detaily o svojom prístupe k prieskumom politických preferencií však agentúry nezvyknú zverejňovať.

V čom by sa však agentúry mali zhodovať, je snaha o čo najväčšiu reprezentativitu vzorky. Znamená to, že oslovená vzorka musí kopírovať rozloženie celkovej populácie. Zvyčajne v rámci reprezentatívnej vzorky berieme do úvahy nasledovné charakteristiky: pohlavie, vek, kraj, veľkosť miesta bydliska a vzdelanie. Tieto kvóty sa s cieľom presnejšieho merania zvyknú medzi sebou krížiť – napríklad pohlavie x vek, čo znamená, že v každej vekovej kategórii budeme mať zodpovedajúci pomer žien a mužov.

Robiť prevolebný prieskum politických preferencií bez zaistenej reprezentativity, je ako by ste vyrábali auto, na ktorom sa nedá jazdiť. Jednoducho to nemá zmysel. Preto na to každá agentúra starostlivo dbá.

 Aký zmysel majú predvolebné prieskumy?

Na čo Vám sú predvolebné prieskumy, ak neveštia budúcnosť? Prieskumy preferencii sú záznamom aktuálneho stavu spoločnosti a vy máte nárok vedieť, čo si v danom momente spoločnosť myslí. Ako s týmto výsledkom naložíte, je už na Vás.

V prípade, že sa volič nevie medzi dvomi kandidátmi rozhodnúť, má nárok vedieť, kde jeho hlas bude viac užitočný. Pre iného voliča môže byť výsledok prieskumu silnou motiváciou ísť voliť. Ak sa volič rozhodne ignorovať výsledky prieskumu a voliť len na základe svojho presvedčenia, aj to je samozrejme v poriadku.

Čo je dôležité, je mať prístup k čo najviac informáciám, ktoré Vám pomôžu urobiť voľbu, ktorú sami vnímate ako najlepšiu. Ak Vás rôzne výsledky zneisťujú, pri najbližších voľbách môžete využiť aj nasledujúce tipy:

  • Vyberte si jednu agentúru, ktorej prácu sledujete. Ak nastanú v jej výsledkoch medzi rôznymi meraniami zmeny, je veľmi pravdepodobné, že sú v dôsledku zmien v preferenciách, nie v dôsledku zmien v metodológii.
  • Pri sledovaní výsledkov rôznych agentúr sa nezameriavajte len na konkrétne percentá, skôr si všímajte poradie či namerané trendy (nárast či pokles v %).
  • Neprijímajte nekriticky všetky prieskumy, ktoré sa k Vám dostanú. Aby ste mohli považovať prieskum za dôveryhodný, musí obsahovať nižšie uvedené informácie.

Čo si na predvolebných prieskumoch všímať?

Aj keď prieskumy sú to, čo nás živí (a mnohých z nás aj baví ☺️), nemáme tendenciu presviedčať Vás, že všetky sú neomylné. Naopak, chceme, aby ste boli k prieskumom kritický/á. Ponúkame Vám krátky návod, čo si pri jednotlivých prieskumoch všímať, aby ste ho mohli považovať za dôveryhodný.

Tieto informácie dôveryhodné prieskumné agentúry neskrývajú:

  • Meno agentúry: v prípade, že narazíte na prieskum od agentúry, ktorú nepoznáte, nebojte sa overiť jej dôveryhodnosť. Googlite alebo navštívte jej web. Kredibilitu agentúry zvyšuje jej členstvo v národných či medzinárodných organizáciách, ktorým sa zaväzujú dodržiavať prísne štandardy kvality. Na národnej úrovni ide napríklad o Slovenskú asociáciu výskumných agentúr (SAVA), na medzinárodnej úrovni ide o ESOMAR. Vstup do SAVA je podmienený prísnou vstupnou kontrolou, kde jednotliví členovia overujú, či záujemca o členstvo vo svojich postupoch dodržiava všetky stanovené štandardy kvality. V NMS Slovakia sme ňou prešli 19. júla 2022.
  • Metóda zberu dát: spomenuli sme si, že agentúry volia rôzne spôsoby zberu dát, a aby mal čitateľ/ka čo najpodrobnejší obraz o tom, ako prieskum prebiehal, táto informácia tam nesmie chýbať.
  • Výskumná vzorka: každý prieskum by mal uvádzať, kto bol cieľovou výskumnou vzorkou a aká bola veľká. Je nevyhnutné uviesť, či bola vzorka reprezentatívna alebo uviesť, akým spôsobom bola zostavená. Veľkosť vzorky Vám dáva informáciu o tom, s akou približne štatistickou chybou môžete vo výsledku rátať.
  • Obdobie zberu dát: takisto nevyhnutná informácia, ktorá vie výsledky dať do kontextu. Nezabudnime, že prieskum je záznamom aktuálneho stavu a preto sa obdobie, v akom sa realizuje, zásadne podpisuje na jeho výsledkoch a myslí sa na to aj pri ich interpretácii.
  • Zadávateľ: ak prieskum nie je iniciatívou samotnej agentúry, mala by byť súčasťou prieskumu aj informácia, kto je jeho zadávateľom. Vo väčšine prípadov sa v médiách stretávame s politickými prieskumami, ktoré si nechávajú vypracovať médiá alebo ich realizujú samotné prieskumné agentúry. Ak si prieskum platí nejaký kandidát alebo politická strana, slúžia na ich interné účely a nedostávajú sa von na verejnosť.
  • Znenie otázky: nie je povinnou súčasťou výstupu, ale zvykne sa uvádzať, aby mal čitateľ kompletnú informáciu o tom, ako prieskum prebiehal. Otázka musí byť neutrálna, nesmie respondenta nabádať k nejakej odpovedi.

Na záver: zlé meno prieskumom robia často práve tí, ktorí sa nimi riadia

Ako problém vnímame, ak sa v súvislosti s prieskumami hovorí, že klamú, či zámerne manipulujú verejnú mienku. Tieto vyjadrenia zásadne škodia reputácii prieskumu. Najčastejšie sú veľkými odporcami prieskumu práve politickí predstavitelia. Dehonestujú prieskum najmä vtedy, ak im výsledok nevyhovuje. Spoločnosť tieto vyjadrenia nekriticky preberá a šíri ďalej. O čom sa však verejnosť bežne nedozvie je to, že väčšina politických predstaviteľov si necháva vypracovať prieskumy preto, aby vedeli lepšie nasmerovať svoju kampaň. A áno, sú medzi nimi aj tí, ktorí verejne tvrdia, že prieskumom neveria. Ich kritický postoj k prieskumom je často len súčasť ich politickej kampane.

Reputácii prieskumu častokrát nepomáhajú ani médiá. Niekedy je to zámerne, pretože chytľavý titulok im zvyšuje čítannosť. Inokedy je to zas nešťastná interpretácia výsledku. Ceníme si však prácu tých médií, ktoré aktívne komunikujú s prieskumnýmim agentúrami ohľadom interpretácie dát a svojich čitateľov vzdelávajú v tom, ako čítať prieskumy politických preferencií.

Objektivita je pre prieskumnú agentúru základným stavebným kameňom. Žiadna osvedčená renomovaná agentúra si nedovolí verejne prezentovať výsledky prieskumu, ktoré by boli zámerne ohnuté s cieľom poškodiť či pomôcť nejaké kandidátovi. V našej viac ako 20 ročnej praxi sme sa ani raz s podobným prístupom nestretli a osobne dôverujeme aj konkurenčným agentúra, s ktorými zdieľame členstvo v Slovenskej asociácii výskumných agentúr.

 

Autorka

Denisa Lakatošová
NMS Market Research Slovakia
denisa.lakatosova@nms-sk.sk
+421 948 727 527