Zhodnotenie predvolebných prieskumov po voľbách

Z nášho okolia dostávame mnoho otázok na to, čo hovoríme na výsledky volieb, a prečo sa prieskumy “netrafili”. Dobré je, že sa pýtate, my budeme radi odpovedať ☺️. Dalo by sa o tom diskutovať hodiny, vyberáme vaše najčastejšie otázky doplnené o naše zhodnotenie.

Nečakajme, že predvolebné prieskumy nám dajú presný výsledok volieb

Ako prvé si musíme spoločne uvedomiť, že predvolebné prieskumy preferencií ani volebné modely nemajú za ambíciu trafiť sa do presného výsledku volieb. Prieskumné agentúry ich robia preto, aby zaznamenali voličskú podporu v čase zberu dát. Vďaka tomu, že sa realizujú pravidelne, sledovaním trendov a zmien vo výsledkoch dokážeme odhadnúť, ako sa mení voličské správanie. Predvolebné prieskumy ale nepredpovedajú budúcnosť a nesnažia sa predvídať, ako voľby dopadnú.

Prieskumy majú svoje limity, na ktoré pravidelne upozorňujeme. Sú to predovšetkým tieto:

• Namerané čísla pre jednotlivé subjekty v % nie sú úplne presné. Reálny výsledok sa vždy nachádza v určitom intervale, ktorý určuje štatistická chyba. Tej sa nedá vyhnúť v žiadnom prieskume a vždy tento interval uvádzame v našich volebných modeloch.
• Nie je možné zmapovať nerozhodnutých voličov. Mnoho ľudí sa rozhoduje na poslednú chvíľu a v čase dopytovania nevedia označiť, ktorú stranu by volili. Podiel nerozhodnutých voličov, ktorí deklarovali, že k voľbám pôjdu, bol v našom poslednom volebnom modeli na úrovni 12 %.
• Nie je možné zmapovať voľbu ľudí, ktorí odmietajú odpovedať. Sú ľudia, ktorí odmietajú v prieskume povedať, koho pôjdu voliť. V poslednom volebnom modeli sme ich namerali na úrovni 3 %.
• Obdobie od posledného zberu do konca volebného moratória ostáva nezaznamenané. V tomto čase tesne pred voľbami sa môžu voličské preferencie výrazne meniť. Ak sa prieskumná agentúra rozhodne zbierať dáta aj v tomto období, nesmie ich zverejniť a slúžia len na ich interné a analytické účely. 
• V prieskumoch nie je možné zachytiť voľbu ľudí, ktorí volia zo zahraničia.

 

Majú predvolebné prieskumy zmysel, ak nie sú presné?

Predstavme si, že by žiadne predvolebné prieskumy neboli. Nevedeli by sme, či extrémisti nemajú cez 30 percent. Netušili by sme, aký má na Slovensku potenciál uspieť liberálna strana. Mohli by sme si myslieť, že obdobie dominancie strany Smer-SD je už za nami. Mali by sme niekoľko falošných domnienok, ktoré by sme si nemali ako preveriť. To “dáta-prázdno” by mohlo vyvolávať obrovskú neistotu sprevádzanú ešte väčším množstvom konšpirácii či neoverených tvrdení.

Každý z nás sa rozhoduje inak, komu dá svoj hlas. Niekto si prečíta volebný program strany, niekto si pozrie predvolebné diskusie. Sú ľudia, ktorí dajú na názor svojich priateľov a známych, iným zas pomôžu v rozhodnutí predvolebné prieskumy. Každý volič má možnosť sám sa rozhodnúť o tom, do akej miery zoberie výsledky prieskumov do úvahy pri svojom finálnom rozhodnutí.

Všetci by sme chceli presné číslo ku každej jednej zo strán. Ale to nie je možné. Napriek tomu máme vedomosti a možnosti ako na reprezentatívnej vzorke Slovákov a Sloveniek vieme zmapovať voličskú podporu celej populácie s odchýlkou približne +/- 1,5 až 3 percentuálne body (v závislosti od veľkosti vzorky). A my v NMS Market Research Slovakia to považujeme za skvelú príležitosť.

 

Ako si možno vysvetliť rozdiely vo volebnom modeli a v reálnom výsledku? Nastali tam nejaké presuny voličov?

Náš druhý septembrový volebný model, ktorý sme publikovali v utorok 26.09., mal oproti výsledkom predčasných parlamentných volieb priemernú odchýlku 2,1 percentuálneho bodu. Viaceré kandidujúce subjekty sme dokázali namerať  v porovnaní s výsledkami parlamentných volieb takmer presne. Odchýlky v rámci jednotlivých strán môžete vidieť na grafe nižšie:

 

 

Ako bolo spomenuté, primárne platí, že nie je našou ambíciou predpovedať výsledky volieb. Napriek tomu si po známom výsledku robíme internú analýzu dát, ktorá nám poskytne mnoho užitočných zistení o tom, ako sa vyvíjalo voličské správanie tesne pred voľbami v období, ktoré v prieskume nemáme zmapované. To nám pomôže v interpretácii dát, ale aj v prípadnom vyladení volebného modelu. 

S ohľadom na analýzu našich volebných modelov a komparáciu s výsledkami predčasných parlamentných volieb sme dospeli k nasledujúcim záverom:

Porovnanie nám ukazuje, že najväčšie odchýlky medzi posledným modelom a výsledkom volieb (vyššie uvedený graf) nastali u strán Smer, Hlas, Republika a Sme rodina. Na základe dát z volebných modelov vieme, že sú to strany z podobného názorového spektra s prepojeným elektorátom. Analýza nášho ostatného volebného modelu ukazuje, že voliči Republiky sa s veľkou pravdepodobnosťou priklonili k Smeru-SD, ktorý mal väčší potenciál poraziť liberálov v boji o víťaza volieb. Časť voličov Republiky mohla prevziať aj SNS, ktorá mala na kandidátke viacero názorov príbuzných kandidátov, ktorí sa nakoniec prekrúžkovali do parlamentu.

Voliči Sme rodina reflektovali nízke zisky hnutia v posledných prieskumoch a boli ochotní vo väčšej miere zmeniť svoj názor. S ohľadom na trendy z volebných modelov a silný finiš v kampani sa dá usúdiť, že títo voliči presunuli svoju podporu k stranám Smer-SD a Hlas-SD. Príčinou mohla byť aj silná antikampaň voči osobe Borisa Kollára, ktorá trvala niekoľko mesiacov a práve pred voľbami kulminovala. 

 

Ako nám ukazuje sociomapa od spoločnosti QED Group, ktorá je vytvorená z dát nášho ostatného volebného modelu, silné prekryvy medzi voličmi v sociálno-nacionálnom spektre umožnili nárast Smeru-SD a Hlasu-SD na úkor ostatných strán z tohto segmentu. Pre dve z nich to dokonca znamenalo vypadnutie z parlamentu. Toto sú naše hypotézy na základe analýzy trendov, ktoré nám ukázali naše volebné modely a detailnejšie odpovede budeme hľadať v ďalších prieskumoch.

Prečo sa exit polly netrafili?

V tomto prenecháme priestor našim kolegom z konkurenčných agentúr, ktorí exit polly realizovali. Lepšie vidia do svojej metodiky. My si to vysvetľujeme tým, že určitý typ voličov nie je ochotný zúčastniť sa exit pollov. Naopak, iní voliči sú hrdí na svoju voľbu a radi sa s ňou pochvália. Za menej ochotných v tomto prípade považujeme voličov Smeru, za ochotnejších považujeme voličov Progresívne Slovensko. Do výsledku exit pollov vstupuje veľmi veľa premenných, ktoré aj tá najlepšia a prepracovaná metodika zohľadní veľmi ťažko.

Na záver

Napriek tomu, že voličské správanie je veľmi fluidné, komplexné a do konečných rozhodnutí vstupuje mnoho faktorov, dokážeme ho v predvolebných prieskumoch zmapovať s presnosťou +/- jednotiek percentuálnych bodov. To isté platí pre akékoľvek javy, postoje či nálady, ktoré nám pomáhajú spoznať spoločnosť, v ktorej žijeme. Dáta z prieskumov sú našim zrkadlom a pomocníkom v rozhodovaní. To, či túto pomocnú ruku príjmeme alebo nie, je na rozhodnutí každého z nás.

 

Autori

Mikuláš Hanes, NMS Market Research Slovakia – mikulas.hanes@nms-sk.sk, +421 948 542 501

Denisa Lakatošová, NMS Market Research Slovakia – denisa.lakatosova@nms-sk.sk, +421 948 727 527