Obháji národné záujmy, no zametie kauzy pod koberec – to sú očakávania Slovákov od novej vlády

Slovensko si v septembri zvolilo nový parlament. Po štvrtýkrát stojí na čele vlády Robert Fico. Nová vláda sa do vládnutia pustila v plnej sile. Za svoje krátke pôsobenie od vyslovenia dôvery vláde prišla s viacerými návrhmi, ktoré rozvírili verejnú diskusiu. Prieskumná agentúra NMS Market Research Slovakia preto zrealizovala reprezentatívny online prieskum, kde sa Slovákov pýtala na spokojnosť s novou vládou a zistila, čo od vlády očakávajú.

Najsilnejšou stránkou novej vlády podľa Slovákov je, že dokáže hájiť národné záujmy. Myslí si to 43 percent populácie. Presvedčenie je silnejšie u voličov koaličných strán (78 percent), no pripúšťa ho aj pätina voličov opozičných strán. Štvrtina populácie je opačného názoru a teda nesúhlasí s tým, že nová vláda bude hájiť národné záujmy Slovákov.

Vo všetkých zvyšných pozitívnych očakávaniach od novej vlády, ku ktorým sa respondenti v prieskume vyjadrovali, sú názory Slovákov nejednoznačné. Len približne tretina populácie verí, že vláda upokojí atmosféru v spoločnosti, splní svoje predvolebné sľuby, bude nápomocná bežným ľuďom, či dokáže skonsolidovať verejné financie. Približne rovnaké percento populácie stojí na opačnom názorom póle a v spomínaných parametroch vláde neverí.

“Mnohé kľúčové otázky týkajúce sa pôsobenia novej vlády a tým aj našej budúcnosti rozdeľujú Slovákov. Vláda si ešte nedokázala naplno získať dôveru ľudí,” dopĺňa výsledky Denisa Lakatošová z NMS.

 

 

Každý druhý Slovák sa obáva, že sa korupčné kauzy zametú pod koberec

Takmer polovica Slovákov si myslí, že súčasná vláda bude ovplyvňovať policajné vyšetrovania a súdne procesy týkajúce sa korupčných káuz. Tento názor zastáva dokonca aj pätina voličov strán vládnej koalície. Len štvrtina Slovákov si to nemyslí. 30 percent Slovákov má k tejto téme neutrálny postoj, prípadne sa nevedia vyjadriť.

Takmer polovica populácie si takisto myslí, že súčasná vláda zvýši dane. V spoločnosti prevláda aj názor, že súčasná vláda Slovensko ešte viac zadĺži. Myslí si to 40 percent Slovákov. Opačný názor zastáva približne štvrtina populácie. Obavy o nárast dlhu vyjadrila dokonca aj pätina voličov koaličného Hlasu-SD. Spomedzi všetkých voličov koaličných strán práve voliči Hlasu sú najmenej presvedčení o schopnosti vlády konsolidovať verejné financie.

Pre upresnenie je potrebné spomenúť, že zber dát prebiehal v čase od 30.11. – 3.12., teda v období, keď sa už diskutovalo o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry a zároveň pred uvedením konsolidačných opatrení.

 

 

 

Voliči Smeru-SD očakávajú plnenie sľubov, ale aj výrazné šetrenie a škrty

Keď sa na zhodnotenie výrokov pozrieme cez odpovede voličov jednotlivých strán, vieme ich rozdeliť na dve skupiny: na jednej strane to sú voliči vládnych subjektov Smer-SD, Hlas-SD, SNS a na strane druhej voliči opozície: PS, SaS, KDH a hnutia OĽaNO A PRIATELIA. K vládnemu táboru majú názorovo blízko ešte voliči Republiky a naopak, bližšie k názorom voličov opozičných strán stoja voliči Aliancie.

Aj v rámci týchto dvoch skupín dokážeme pozorovať isté názorové rozdiely. Z koaličného tábora vykazujú najväčšie očakávania od vlády voliči Smeru-SD, najmä pri obhajobe národných záujmov, upokojení atmosféry v spoločnosti, nastolení stability a plnení predvolebných sľubov

86 percent voličov Smeru-SD očakáva, že vláda bude plniť svoje sľuby. Avšak u voličov Hlasu-SD je to len 59 percent a iba 54 percent u voličov SNS.

“Ukazuje sa, že voliči menších koaličných strán sa zmierili s faktom, že nimi volené subjekty nemajú v koalícii rozhodujúce slovo a teda zreálnili svoje očakávania. Na druhej strane, voliči Smeru-SD si plne uvedomujú jej dominantné vládne postavenie a očakávajú dôsledné plnenie predvolebných sľubov,” interpretuje výsledky prieskumu politický analytik NMS Mikuláš Hanes.

Podobný rozpor nájdeme aj pri šetrení a konsolidácii verejných financií, ktoré od vlády očakávajú až tri štvrtiny voličov Smeru-SD, ale len 59 percent voličov SNSnecelá polovica voličov Hlasu-SD. Môže to byť ovplyvnené finančne nákladnými predvolebnými sľubmi strany Hlas-SD, ktorých plnenie by bolo v kontraste so snahou šetriť verejné financie.



Uvedený graf je interaktívny. Preklikom pod nadpisom si viete pozrieť výsledky za jednotlivé strany.

Bližšie k sebe majú voliči PS, SaS a OĽaNO, voliči KDH sú k vláde zmierlivejší

V opozičnom tábore môžeme vidieť najväčšie názorové prieniky u voličov strán PS, SaS a koalície OĽaNO a PRIATELIA, u ktorých sa viac ako tri štvrtiny z nich obáva, že súčasná vláda pod vedením Roberta Fica bude ovplyvňovať policajné vyšetrovania a súdne procesy týkajúce sa korupčných káuz a ohrozí úroveň slobody a demokracie na Slovensku. Voliči strán Progresívne Slovensko a Sloboda a Solidarita majú aj v rámci opozičného tábora nadpriemerné obavy o zvýšené zadĺženie štátuvoliči SaS k tomu pridávajú nadpriemernú obavu o zvyšovanie daní. 

Voliči KDH sú k súčasnej vláde výrazne zmierlivejší a oproti ostatným opozičným stranám oveľa častejšie vyčkávajú s jednoznačnými očakávaniami. Jedine očakávanie zvyšovania daní má u nich nadpolovičný súhlas a len necelá tretina z nich sa obáva, že súčasná vláda privedie Slovensko do medzinárodnej izolácie.

“Výsledky prieskumu nám naznačujú, že častokrát váhavý a menej radikálny postoj politikov KDH voči novovzniknutej vláde, má oporu aj medzi ich voličmi,” ozrejmuje Mikuláš Hanes z NMS.

Vláda Slovákov zatiaľ nespojila, polarizácia spoločnosti pretrváva

Pôsobenie novozvolenej vlády rozdeľuje populáciu na tretiny – tých spokojných (36 percent), tých nespokojných (35 percent) a tých, ktorí sú názorovo niekde uprostred, prípadne sa nevedia vyjadriť (29 percent).

“Takmer totožné zastúpenie spokojných aj nespokojných občanov s vládou môže vyvolávať v spoločnosti tenzie a výsledok len potvrdzuje, že slovenská spoločnosť je naďalej veľmi polarizovaná,” dodáva Denisa Lakatošová z NMS.

 

 

 

Pri pohľade na mieru spokojnosti alebo nespokojnosti u voličov jednotlivých strán vidíme opäť delenie na blok koaličných strán + hnutia Republika a na blok opozičný, tentokrát bez Aliancie, ktorej značná časť voličov (48 percent) nemá jednoznačný názor.

V rámci jednotlivých blokov môžeme pozorovať značné rozdiely, čo sa spokojnosti týka: 

Zatiaľ čo je s doterajším pôsobením a krokmi novej vlády spokojných až 92 percent voličov Smeru-SD, u voličov SNS je to 81 percent a pri voličoch Hlasu-SD 71 percent, pričom ďalších 20 percent voličov strany Hlas-SD hodnotí počínanie vlády neutrálne. K nadpolovičnej podpore krokov vlády sa pridávajú voliči hnutia Republika so spokojnosťou na úrovni 55 percent.

Pri opozičnom tábore prevláda s doterajším pôsobením a krokmi novej vlády značná nespokojnosť. Veľmi alebo skôr nespokojných je až 85% voličov SaS, 84 percent voličov PS a 67 percent voličov koalície OĽaNO a PRIATELIA. Voliči KDH tu opäť prejavujú najväčšiu mieru zhovievavosti v rámci opozičného bloku a nespokojných s krokmi vlády je medzi nimi necelá polovica opýtaných (49 percent), takmer tretina voličov KDH (29 percent) hodnotila počínanie vlády v období zberu dát na prelome mesiacov neutrálne.

 

O prieskume

Online prieskum prebiehal v čase od 30. 11. – 03. 12. 2023. Zber dát bol realizované cez European National Panels. Zúčastnilo sa ho 1 000 respondentov, ktorí tvorili reprezentatívnu vzorku online populácie vo veku 18+ rokov.

Kontakt pre médiá

Denisa Lakatošová, NMS Market Research Slovakia– denisa.lakatosova@nms-sk.sk, +421 948 727 527

O agentúre

NMS Market Research je výskumná agentúra s viac ako 20 ročnou históriou. Okrem výskumu trhu, ktorý poskytuje stovkám klientov z celého sveta, skúma aj politické a spoločenské témy. Na Slovensku má samostatnú pobočku NMS Market Research Slovakia. Okrem toho pôsobí v Česku, Maďarsku a Thajsku. NMS je členom medzinárodnej organizácie ESOMAR a národnej organizácia SAVA.