Volebný spravodaj č. 6: Rozhodli udalosti posledných dní pred voľbami

Rozhodli udalosti posledných dní

Náš ostatný newsletter sa začínal vetou: Rozhodujúci môže byť každý hlas. A keď sa spätne pozrieme na dynamiku vývoja medzi 1. a 2. kolom, tento výrok bol opodstatnený z viacerých dôvodov:

• Ivan Korčok mal náskok z 1. kola, šance Petra Pellegriniho sa však dorovnávali vďaka väčšiemu rezervoáru hlasov od neúspešných kandidátov
• Všetky prieskumy relevantných prieskumných agentúr, ktoré zbierali dáta približne v období Veľkej noci, ukazovali veľmi tesný a vyrovnaný súboj medzi oboma kandidátmi s rozdielom v rámci štatistickej odchýlky.
• Rovnako tieto modely a prieskumy ukazovali podobnú alebo mierne vyššiu účasť, než predpokladali pred 1. kolom.

Čo nakoniec rozhodlo o víťazstve Pellegriniho?

O výsledku rozhodli udalosti posledných dní pred voľbami. Kampaň Petra Pellegriniho dokázala vygradovať a osloviť menej politicky aktívnych ľudí až počas oficálneho moratória. A to nielen vďaka influencerom, o ktorých sa momentálne začína intenzívne hovoriť.

Dôležité boli pre Petra Pellegriniho aj kroky vládnych predstaviteľov týkajúce sa zvýšených platov zamestnancom bezpečnostných a  záchranných zložek, či podpora od nacionalistických politikov typu Taraba či Uhrík.

Na južnom Slovensku účinne fungovala kampaň v maďarských verejnoprávnych médiách, ktorá dokázala mobilizovať aj počas moratória bez toho, aby ňou ktokoľvek porušil slovenské zákony.

 

Mobilizácia voličov na úrovni politických strán

Aj keď sa dlho hovorilo o podpore pre kandidátov od neúspešných uchádzačov z 1. kola, vysoká mobilizácia a viac ako 500 tisíc nových voličov v 2. kole ukazuje, že mobilizácia neprebiehala na úrovni voličov prezidentských kandidátov, ale na úrovni politických strán.

Pozrime sa na absolútne čísla. Odhady rátali, že na výhru bude stačiť ktorémukoľvek z kandidátov cca 1,2 milióna hlasov, na ktoré svojou mobilizáciou cielil Ivan Korčok (čo sa mu aj podarilo) a boli blízko zisku koaličných strán v parlamentných voľbách v roku 2023 (necelých 1,3 milióna hlasov).

Dáta však ukazujú, že Petrovi Pellegrinimu sa podarilo aktivizovať do veľkej miery aj voličov mimoparlamentných strán ako je Aliancia, Republika, Sme rodina či ĽSNS, ktoré dokopy vo voľbách získali ďalších 360 tisíc hlasov – dokopy spolu so stranami vládnej koalície 1,65 mil voličov).

Medzi ich voličmi sú vo väčšej miere ľudia, ktorí sa ešte týždeň pred 2. kolom o prezidentské voľby nezaujímali, no neodmietali účasť. U nich dokázal Peter Pellegrini využiť svoju výrazne vyššiu poznateľnosť a vďaka omnikanálovej kampani ich motivoval k účasti.

Kampaňový radar: sumár ďalších udalostí, ktoré mali vplyv na výsledky 2. kola prezidentských volieb

Zákon o financovaní predvolebných kampaní

Ten sa podarilo novelizovať na návrh Andreja Danka v roku 2019 a hlavnou zmenou bol limit 500 000€ na kampaň a zákaz účasti 3. strán a politických subjektov v prezidentskej kampani. 

„Tento zákon má síce už takmer 5 rokov, ale jeho význam sa naplno ukázal až v súčasných voľbách.

Bol reakciou na rok 2014, keď sa Andrejovi Kiskovi ako úspešnému podnikateľovi podarilo vďaka dlhodobej a finančne nesmierne náročnej kampani poraziť politický fenomén Roberta Fica.

A rovnako reagoval na kampaň Zuzany Čaputovej v roku 2019, kedy síce vyzbierala podobnú sumu od darcov ako Ivan Korčok, avšak vďaka tzv. “tretím stranám” dokázala svoju kampaň vygradovať a doviesť do úspešného konca.

Vďaka zákonu Andreja Danka sme sa politicky v rámci prezidentských volieb vrátili do roku 2009 a podobne tie voľby aj dopadli – kandidát pôsobiaci v ústavnej funkcii porazil kandidáta (vtedy kandidátku) spojenej opozície.

Ukazuje sa, že bez veľkých peňazí alebo silného politického kapitálu je ťažké vyhrať prezidentské voľby.„

Zmeny na trhu médií a sociálnych sietí

Vplyv mainstreamových médií od ostatných parlamentných volieb výrazne poklesol a zároveň sa zmenilo ich vlastnícke pozadie. Sociálne siete a alternatívne informačné kanály začali dostávať relevanciu aj od vládnych politikov.

„Ako upozornil Adam Znášik, šéf kampane Ivana Korčoka, v rozhovore v Denníku N, jeho kandidát mal veľký problém dostať sa do bulváru a lifestylových časopisov. Tie zároveň úplne ignorovali prešľapy jeho protikandidáta, pričom to býval v minulosti častokrát práve bulvár, ktorý “rozpútal” veľké politické kauzy či upozorňoval na prešlapy politikov ohľadne ich majetku alebo morálneho profilu.

Ak sa pozrieme na vlastnícke štruktúry týchto médií, tak môžeme vidieť, že sa za ostatných 5 rokov dostali od zahraničných majiteľov plne pod správu regionálnych finančných skupín, ktoré majú okrem podnikateľských aj svoje politické záujmy a tie sa niekedy neváhajú nadradiť nad ziskovosť svojho média.

Zmena nastala aj v súkromných televíziách, ktoré systematicky dávajú politike čoraz menší priestor vo svojom spravodajstve, čím sa snažia reagovať na kontinuálny pokles ich sledovanosti.

Hoci tvrdia, že je to odpoveďou na dopyt ich divákov po odľahčenejšom spravodajstve, tzv. Infotainmente, nie je náhodou, že v niekorých z nich sa tak deje po zmene majiteľov a tlaku zo strany novej vládnej garnitúry.

Tento systém sa pred pár rokmi podarilo úspešne implementovať v Maďarsku a v Poľsku nezaznamenal úplný úspech iba vďaka tomu, že v krajine stále ostali masové médiá s relevantným celoštátnym pokrytím, ktoré majú zahraničných vlastníkov. Dalo by sa konštatovať, že bez nich by už v Poľsku minulý rok neboli slobodné voľby.„

Mobilizácia časti voličov, ktorí sa o politiku bežne nezaujímajú

Volebná účasť narastá ostatných 10 rokov v celom regióne strednej Európy, volieb sa zúčastňujú čoraz viac aj ľudia, ktorí sa o politiku až tak nezaujímajú a mobilizujú ich najmä populistické strany či kandidáti.

„Tvrdí to štúdia nemeckého politológa Arndta Leiningera a jeho holandského kolegu Mauritsa Meijersa, ktorá bola v roku 2021 publikovaná v odbornom magazíne Political Studies a na ktorú vo svojom článku upozornil Dušan Mikušovič.

Bežný človek sleduje politické dianie cca 3 minúty denne a popri kontinuálnom poklese sledovanosti televízneho spravodajstva a fragmentácii informačných zdrojov sú čoraz dôležitejšie sociálne siete a tvorcovia na nich.

Jasný trend vidíme už od roku 2016, keď sa napriek odhadom prieskumných agentúr dostali vďaka mobilizácii do parlamentu ĽSNS a Sme rodina. Videá Igora Matoviča mu zasa zaručili raketový nárast popularity a dostali ho až do kresla premiéra.

A nárast Smeru-SD nad 20% tesne pred poslednými voľbami bol tiež silne podporený infuencermi a aktitivou jednotlivých kandidátov na sociálnych sieťach.

Všetky tieto voľby majú niekoľko spoločných znakov: nadpriemernú volebnú účasť oproti minulosti a markantné zmeny v prospech subjektov, ktoré finišovali svoju kampaň na sociálnych sieťach nad rámec bežnej sponzorovanej reklamy.

Ukazuje sa, že všetky tieto subjekty si dokázali k sebe na poslednú chvíľu nakloniť voličov, ktorí sa v bežnom živote o politiku až tak nezaujímajú a mnohí z nich ani k voľbám neplánovali ísť, avšak svoje rozhodnutie zmenili na základe jednej silnej emócie alebo odporúčania, ktoré sa k nim dostalo na sociálnych sieťach.

Z politologického hľadiska sa tak voľby síce stávajú vďaka vyššej účasti “väčšou oslavou demokracie”, znamená to však angažovanie menej informovaného voliča, ktorý sa rozhoduje viac na základe emócií, pudov a rýchlych podnetov.„

Majú predvolebné prieskumy zmysel?

Aktualizovali sme náš článok: Predvolebné prieskumy – prečo majú zmysel a ako ich čítať? V článku sme zhromaždili odpovede na tie načastejšie otázky k predvolebným prieskumom. Veríme, že to bude pre Vás prínosné čítanie.

Výrok, ktorý by nemal zapadnúť

„Na Slovensku sa dá stať prezidentom aj tak, že budete viesť netransparentnú kampaň. Zo mňa ste urobili kandidáta vojny. Toto vám nezabudnem.“

-Ivan Korčok –

 

Autori

Mikuláš Hanes, NMS Market Research Slovakia – mikuláš.hanes@nms-sk.sk, +421 948 542 501

Denisa Lakatošová, NMS Market Research Slovakia, denisa.lakatosova@nms-sk.sk, +421 948 727 527