Predvolebné prieskumy – prečo majú zmysel a ako ich čítať?

Stalo sa pravidlom, že výsledky prieskumov politických preferencií médiá publikujú celoročne. Čím je bližšie termín akýchkoľvek volieb, tým častejšie sa publikujú. Predvolebné prieskumy majú svojich fanúšikov i odporcov. Neraz v nás vyvolávajú otázky a nie je nezvyčajné ani to, že sú spúšťačom rôznych emócií.

Stretávame sa s tým, že mnohí spochybňujú predvolebné prieskumy a to najmä vtedy, ak sa ich výsledky líšia od skutočných výsledkov volieb. Vo väčšine prípadov sa však nejedná o chybu zo strany prieskumných agentúr, ale o chybu v čítaní a interpretácii predvolebných prieskumov na strane čitateľa.

Prečo sa predvolebné prieskumy a výsledky volieb líšia?

Existuje hneď niekoľko vysvetlení, prečo je to tak. Povedzme si o tých hlavných.

1. Prieskumy nepredpovedajú budúcnosť, ale mapujú aktuálny stav

Každý čitateľ či čitateľka akéhokoľvek prieskumu si musí v prvom rade uvedomiť, že prieskum zachytáva stav spoločnosti, ktorý platí pre obdobie, kedy sa zbierali dáta.

Väčšina posledných predvolebných prieskumov, ktoré je potrebné uverejniť pred začiatkom volebného moratória, sa musí začať zbierať viac ako týždeň pred voľbami.

Obdobie tesne pred voľbami, kedy vrcholí kampaň a mnoho voličov si upevňuje svoje finálne rozhodnutie, ostáva prieskumami nepokryté.

Mnoho agentúr zbiera dáta aj bližšie k termínu volieb, ale tie sa už s ohľadom na volebné moratórium v médiách neuverejňujú. Prieskumné agentúry si takéto dáta zbierajú najmä pre svoje interné analýzy.

Žiadna z prieskumných agentúr nemá ambíciu cez predvolebné prieskumy predpovedať budúcnosť, ale ukázať voličom aktuálny stav v spoločnosti. A takto treba prieskumy vnímať.

2. Prieskumy sú odkázané na to, čo im povedia ľudia

V populácii máme niekoľko skupín obyvateľstva, ktorých názor nevieme v prieskumoch zachytiť a dokážu zamiešať karty skutočného výsledku volieb.

Medzi také skupiny patria napríklad nerozhodnutí voliči. Nerozhodnutí môžu byť vo viacerých smeroch – ešte nie sú rozhodnutí, či vôbec pôjdu voliť, alebo ešte nie sú rozhodnutí, komu dajú svoj hlas. Ďalšou skupinou sú voliči, ktorí odmietajú v prieskume vyjadriť svoju voľbu. 

Pre lepšiu predstavu, koľko takých ľudí v populácii môže byť, využijeme dáta z nášho posledného prieskumu pred prezidentskými voľbami v roku 2024. Približne týždeň pred voľbami:

• 7 percent populácie ešte nebolo rozhodnutých, či pôjdu, alebo nepôjdu voliť
• 12 percent z tých, ktorí neodmietali účasť vo voľbách, nevedelo, komu dajú svoj hlas
• 3 percentá z tých, ktorí neodmietali účasť vo voľbách, odmietlo uviesť, koho budú  voliť

3. Namerané hodnoty je potrebné vždy čítať v intervale spoľahlivosti

V každom jednom meraní je potrebné rátať s určitou štatistickou chybou. Rozsah štatistickej chyby udáva interval spoľahlivosti. Žiadny prieskum sa štatistickej chybe nevyhne. Stopercentný výsledok by sme namerali len vtedy, ak by sme sa spýtali rovnakú otázku v rovnakom čase každého jedného obyvateľa a obyvateľky Slovenska, a to je nereálne. Štatistickú chybu teda môžeme vnímať ako daň za to, že dokážeme relatívne presne zmerať postoje a názory populácie Slovenska v priebehu pár dní a za zvládnuteľné finančné prostriedky.

Veľkosť štatistickej chyby je podmienená veľkosťou vzorky. Čím je vzorka väčšia, tým sa zmenšuje štatistická chyba. Štandardne sa zvyknú prieskumy politických preferencií robiť na vzorke 1 000 respondentov. Pri tejto veľkosti vzorky je štatistická chyba okolo 3 percentuálnych bodov. Pre namerané hodnoty nižšie a vyššie ako 50 % sa veľkosť štatistickej chyby symetricky znižuje. To treba mať na mysli predovšetkých pri meraných subjektov s nízkou nameranou hodnotou podpory.

Ak sa teda prieskum robil na 1 000 respondentoch, uvedená hodnota hovorí o tom, že skutočná hodnota sa s 95 % pravdepodobnosťou nachádza v intervale +/- 3 p.b. od uvedenej hodnoty.

Tento fakt je potrebné brať do úvahy predovšetkým:

• Pri tesných rozdieloch medzi stranami / kandidátmi
• Pri miernych zmenách vo výsledkoch medzi jednotlivými meraniami

A prečo práve 1 000 respondentov? Táto veľkosť vzorky je kompromisom medzi presnosťou prieskumu a vynaloženými finančnými a časovými prostriedkami na prieskum. Ak by sme štatistickú chybu chceli stiahnuť približne na 1 %, prieskumu by sa muselo zúčastniť približne 10 000 respondentov. Prieskum by sa tak výrazne časovo predĺžil a predpokladáme, že by bolo obtiažne nájsť zadávateľa, ktorý by ho bol ochotný zaplatiť.

4. Prieskumy nezachytávajú voľbu ľudí zo zahraničia

Predvolebné prieskumy nedokážu dostatočne zachytiť názor Slovákov a Sloveniek, ktorí žijú v inej krajine, a to ani tie, ktoré prebiehajú online.

Môže sa stať, že v online databázach, cez ktoré sa ľudia do prieskumov oslovujú, sú aj ľudia s trvalým pobytom na Slovensku a prechodným pobytom v zahraničí. S veľkou pravdepodobnosťou ich je tam však také malé množstvo, ktoré neposkytne relevantný obraz o ich plánovanej voľbe.

Vo väčšine online prieskumov, ktoré sa realizujú cez online panely, je totiž podstatné, aby oslovený respondent žil na Slovensku a názory ľudí žijúcich v zahraničí by mohli celkové výsledky skresliť.

Tento bod spomíname najmä z dôvodu, že pred poslednými prezidentskými voľbami bol v diskusiách často skloňovaný. Je však potrebné spomenúť, že najmä vo voľbách, kde nie je možná voľba poštou, tvorí podiel ľudí žijúcich v zahraničí a zúčastnených vo voľbách percento voličov, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou prispievajú k rozdielu podpory deklarovanej v prieskumoch a skutočného výsledku volieb len minimálne.

Prečo sa výsledky predvolebných prieskumoch rôznych agentúr medzi sebou líšia?

Nie všetky agentúry sa vo svojich výsledkoch presne zhodujú. Najčastejším dôvodom býva odlišne zvolená metodológia, spôsob zberu dát alebo to, že prieskum prebiehal v rôznom časovom období.

Pri interpretácií výsledkov je veľmi dôležité rozlišovať, či agentúra publikuje výsledky volebných preferencií alebo volebný model. Ide totiž o dva rôzne prístupy, ktorými sa výskumné agentúry snažia nasimulovať výsledky hypotetických volieb v čase zberu dát.

Základný rozdiel mezi voličskými preferenciami a volebným modelom je:

• voličské preferencie pracujú s ľuďmi, ktorí pravdepodobne pôjdu voliť a vedia odpovedať, ktorej strane / kandidátovi by dali svoj hlas. Nerozhodnutí voliči majú samostatnú kategóriu.
• volebné modely takisto pracujú len s ľuďmi, ktorí plánujú ísť voliť, odlišne sa však započítavajú ľudia, ktorí ešte nie sú napevno rozhodnutí, ktorej strane / kandidátovi dajú svoj hlas. Respondenti okrem svojej prvej voľby uvádzajú aj všetky strany či kandidátov, ktorých voľbu zvažujú. Do finálneho výsledku podpory sa tak dostávajú voliči, ktorí sú pre stranu rozhodnutí, ale aj tí, ktorí ju zvažujú. Každý však s odlišnou váhou.

Agentúra si takisto volí, akú formu zberu dát použije. Každá z foriem zberu dát má svoje pre a svoje proti. Nemožno vybrať jednu tú, ktorá je najlepšia. Niektoré agentúry spôsoby zberu dát dokonca kombinujú (napríklad časť vyzbierajú telefonicky, časť osobne).

• Kým osobné dopytovanie má výhodu v tom, že nim viete zachytiť názor populácie, ktorá nie je online, jeho nevýhodou je, že dlhšie trvá a je finančne najnáročnejší.
• Telefonický prieskum je zas špecifický v tom, že respondent pred sebou nevidí zoznam strán či kandidátov, z ktorých si vyberá. Svoju voľbu volí buď spontánne, alebo si vypočuje zoznam od operátora.
• Online prieskum je najrýchlejší a cenovo najefektívnejší, spoliehame sa však na názor respondentov, ktorí sú online (aj keď v dnešnej dobe je to väčšina populácie).

Na rozdieloch vo výsledku sa však môžu podieľať aj ďalšie faktory – napríklad obdobie času zberu alebo spôsob položenia otázky a zvolené možnosti výberu.

Neexistuje jeden najlepší spôsob. S ohľadom na cieľ každej agentúry – poskytnúť čo najviac relevantné dáta, je v záujme výskumníkov neustále svoj prístup merania politických preferencií zlepšovať a vylaďovať. Tieto detaily o svojom prístupe však agentúry nezvyknú zverejňovať a ostávajú stráženým know-how každej agentúry.

Dodržanie reprezentativity je pre všetky agentúry základným pilierom kvality prieskumu

V čom sa však agentúry musia zhodovať, je snaha o čo najväčšiu reprezentativitu vzorky. Znamená to, že oslovená vzorka musí kopírovať rozloženie celkovej populácie.

Zvyčajne v rámci reprezentatívnej vzorky berieme do úvahy nasledovné charakteristiky: pohlavie, vek, kraj, veľkosť miesta bydliska, národnosť a vzdelanie. Tieto kvóty sa s cieľom presnejšieho merania zvyknú medzi sebou krížiť – napríklad pohlavie x vek, čo znamená, že v každej vekovej kategórii budeme mať zodpovedajúci pomer žien a mužov.

Reprezentativita prieskumu sa zabezpečuje prioritne dodržiavaním kvótneho predpisu. Drobné odchýlky v nazbieranej kvóte od údajov zo Štatistického úradu sa dajú doladiť ešte dodatočným vážením dát. Okrem vyššie spomenutých sociodemografických kategórií zvykneme dáta vážiť aj podľa údajov o politickom správaní – napríklad podľa voľby v posledných parlamentných voľbách.

Majú predvolebné prieskumy zmysel?

Na čo vám sú predvolebné prieskumy, ak neveštia budúcnosť? Prieskumy preferencií sú záznamom aktuálneho stavu spoločnosti a vy máte nárok vedieť, čo si v danom momente spoločnosť myslí. Ako s týmto výsledkom naložíte, je už na Vás.

Predvolebné prieskumy pomáhajú v rozhodnutí, komu dáte hlas

V prípade, že sa volič nevie medzi dvomi kandidátmi rozhodnúť, má nárok vedieť, kde jeho hlas bude viac užitočný. Pre iného voliča môže byť výsledok prieskumu silnou motiváciou ísť voliť. Ak sa volič rozhodne ignorovať výsledky prieskumu a voliť len na základe svojho presvedčenia, aj to je samozrejme v poriadku.

Ponúkajú príležitosť porozumieť voličskému správaniu

Predvolebné prieskumy nie sú len tie známe percentá o podpore jednotlivých kandidátov. Skrývajú mnoho cenných dát, ktoré nám pomáhajú lepšie porozumieť voličom každého politického spektra. S nimi pracujú okrem nás aj politológovia, politickí analytici, médiá, stávkové kancelárie a mnoho ďalších.

Do detailnejších dát nazeráme takmer v každej fáze volieb: pred voľbami vďaka nim vysvetľujeme rozdiely v preferenciách a definujeme možné scenáre vývoja voličskej podpory, po voľbách sú nám oporou v interpretácií rôznych faktorov, ktoré sa podpísali na finálnom výsledku volieb.

Zmysel však majú aj v období, keď v blízkom časovom horizonte nie sú vyhlásené žiadne voľby. Analýzy trendov v čase nám pomáhajú lepšie pochopiť našu spoločnosť a to, ako rôzne situácie a udalosti v našej spoločnosti menia voličskú mapu Slovenska. Stačí si spomenúť napríklad na prudký pokles v podpore Smeru po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Kedy môžeme považovať prieskum za dôveryhodný?

Aj keď prieskumy sú to, čo nás živí (a mnohých z nás aj baví ☺️), nemáme tendenciu presviedčať vás, že všetky sú neomylné. Naopak, chceme, aby ste boli k prieskumom kritickí. Ponúkame vám krátky návod, čo si pri jednotlivých prieskumoch všímať, aby ste ho mohli považovať za dôveryhodný.

Tieto informácie dôveryhodné prieskumné agentúry neskrývajú:

• Meno agentúry: v prípade, že narazíte na prieskum od agentúry, ktorú nepoznáte, nebojte sa overiť jej dôveryhodnosť. Googlite alebo navštívte jej web. Kredibilitu agentúry zvyšuje jej členstvo v národných či medzinárodných organizáciách, ktorým sa zaväzujú dodržiavať prísne štandardy kvality. Na národnej úrovni ide napríklad o Slovenskú asociáciu výskumných agentúr (SAVA), na medzinárodnej úrovni ide o ESOMAR. Vstup do SAVA je podmienený prísnou vstupnou kontrolou, kde jednotliví členovia overujú, či záujemca o členstvo vo svojich postupoch dodržiava všetky stanovené štandardy kvality. V NMS Slovakia sme ňou prešli 19. júla 2022.
• Metóda zberu dát: spomenuli sme si, že agentúry volia rôzne spôsoby zberu dát, a aby mal čitateľ/ka čo najpodrobnejší obraz o tom, ako prieskum prebiehal, táto informácia tam nesmie chýbať.
• Výskumná vzorka: každý prieskum by mal uvádzať, kto bol cieľovou výskumnou vzorkou a aká bola veľká. Je nevyhnutné uviesť, či bola vzorka reprezentatívna alebo uviesť, akým spôsobom bola zostavená. Veľkosť vzorky Vám dáva informáciu o tom, s akou približne štatistickou chybou môžete vo výsledku rátať.
• Obdobie zberu dát: takisto nevyhnutná informácia, ktorá vie výsledky dať do kontextu. Nezabudnime, že prieskum je záznamom aktuálneho stavu a preto sa obdobie, v akom sa realizuje, zásadne podpisuje na jeho výsledkoch a myslí sa na to aj pri ich interpretácii.
• Zadávateľ: ak prieskum nie je iniciatívou samotnej agentúry, mala by byť súčasťou prieskumu aj informácia, kto je jeho zadávateľom. Vo väčšine prípadov sa v médiách stretávame s politickými prieskumami, ktoré si nechávajú vypracovať médiá alebo ich realizujú samotné prieskumné agentúry. Ak si prieskum platí nejaký kandidát alebo politická strana, slúžia na ich interné účely a väčšinou sa nedostávajú von na verejnosť.
• Znenie otázky: nie je povinnou súčasťou výstupu, ale zvykne sa uvádzať, aby mal čitateľ kompletnú informáciu o tom, ako prieskum prebiehal. Otázka musí byť neutrálna, nesmie respondenta nabádať k nejakej odpovedi.

Keby predvolebné prieskumy neboli…

To, že by prieskumy politických preferencií neboli verejne dostupné, neznamená, že by dáta o politickej podpore nemali k dispozícii samotní politickí predstavitelia. Vedeli by o toľko viac, než my – samotní voliči, ktorých záujmy a práva majú zastupovať.

Predstavme si, že by predvolebné prieskumy vôbec neboli. Vôbec by sme netušili, ktoré strany majú v spoločnosti silnú a ktoré slabú podporu. Nevedeli by sme, ako udalosti v spoločnosti vplývajú na voličskú mapu Slovenska. Po voľbách by sme údaje o voličskej podpore videli prvýkrát – už bez možnosti ich ovplyvniť. Voliť by chodilo pravdepodobne oveľa menej ľudí a o smerovaní krajiny by rozhodovala len hŕstka skalných voličov, s ktorých názormi by ste sa možno vôbec nestotožňovali. Zaručene by po voľbách na stole ostalo niekoľko prekvapení, ktoré by sme nevedeli vysvetliť.

Ak by predvolebné prieskumy neboli, v spoločnosti by vznikalo zvláštne dátové vzduchoprázdno, v ktorom by bol priestor na rôzne konšpirácie a nepotvrdené informácie. Všetko by viselo len tak niekde vo vzduchu. Nemali by ste sa o čo vo svojom rozhodnutí oprieť. Nemali by ste žiadnu predstavu, ako sa ktorej strane či kandidátovi darí. Ako by sa vám vo voľbách rozhodovalo?

Autorka

Denisa Lakatošová
NMS Market Research Slovakia
denisa.lakatosova@nms.eu
+421 948 727 527