Politické postoje Slovákov: Sme ľavičiari s tradičnými hodnotami

Posledných niekoľko rokov počúvame v spoločenskom diskurze o polarizácii, teda rozdelení spoločnosti na dva tábory s odlišnými názormi. Mnohí populistickí politici to radi využívajú a vymedzovanie sa na „my“ a „oni“ je bežnou súčasťou ich rétoriky. To však nesie so sebou niekoľko nástrah. Najzásadnejšou je rozdeľovanie ľudí do protikladných táborov, ktoré si navzájom nedôverujú, ale aj znižovanie schopnosti dosahovať kompromisy či radikalizáciu názorov.

Rozdelenie na dva tábory nestačí

Rozdelenie na dva tábory však opomína ľudí, ktorí majú v niektorých otázkach nevyhranený názor alebo v niečom súhlasia s opozíciou a v inej téme zas dávajú za pravdu koalícii. Navyše úplne zabúda na nevoličov, prípadne voličov, ktorí sú v súčasnosti nerozhodnutí.

Preto, ak chceme  porozumieť celkovému postojovému nastaveniu spoločnosti, či samotnej politickej súťaži, v odbornej praxi sa viac osvedčil prístup, ktorý pracuje s dvomi postojovými líniami – ekonomickou a kultúrnou.

Úloha štátu v ekonomike a kultúrne otázky vytvorili politický kompas Slovenska

Respondentom v prieskume sme položili sériu otázok, ktoré reprezentujú postoje na ekonomickej a kultúrnej osi.

Ekonomická os reprezentuje postoje týkajúce sa zasahovania štátu do voľného trhu a ekonomických nerovností. Zjednodušene povedané, vyjadruje názor občana na to, ako aktívne má štát zasahovať v oblasti znižovania nerovností, zvyšovania daní alebo verejných služieb.

Na druhej strane stojí kultúrna os. Vyformovala sa postupujúcou globalizáciou a obsahuje témy európskej integrácie, migrácie, práv menšín alebo klimatické témy.

Kombinácia ekonomickej a kultúrnej osi dobre ukazuje, ako je naša spoločnosť hodnotovo nastavená, aké očakávania má od štátu, ale aj to, ako stranícky systém v krajine zodpovedá požiadavkám voličov.

 

Slováci volajú po aktívnom zásahu štátu do ekonomiky

Väčšina slovenskej spoločnosti je hodnotovo postavená naľavo a preferuje aktivistický štát, ktorý hrá rolu v hospodárskej politike, buduje sociálny systém a znižuje rozdiely medzi bohatými a chudobnými. Stredovú pozíciu zastáva najmä v otázke daní. Vyššie dane, ktoré povedú k lepšej kvalite verejných služieb alebo znižovanie daní aj na úkor kvality verejných služieb – polovica spoločnosti má na túto tému nevyhranený názor.

Prevládajú tradičné hodnoty, umiernenejší sme v oblasti európskej integrácie

Vyhranené postoje majú Slováci a Slovenky aj v kultúrnych a spoločenských témach. Prikláňajú sa k obmedzovaniu príchodu cudzincov na Slovensko a častejšie sa stretneme s odmietavým postojom k manželstvám osôb rovnakého pohlavia.

Menej vyhranený postoj majú k Európskej integrácii. Štvrtina si myslí, že by sa mala ďalej prehlbovať, tretina je opačného názoru a tvrdí, že európska integrácia už zašla priďaleko. Takmer 40 percent populácie sa nachádza názorovo niekde uprostred.

Podobne spoločnosť vníma aj tému ochrany životného prostredia a hospodárskeho rastu. Pri otázke, ktoré z nich by malo mať prioritu, sa najväčšia časť nevie prikloniť ani k jednej z možností.

  

Na základe dát od reprezentatívnej vzorky Slovenska sme identifikovali päť segmentov, ktoré sú v populácii zastúpené nasledovne:

• Tradicionalistická ľavica – 44 percent
• Liberálna ľavica – 18 percent
• Tradicionalistická pravica – 8 percent
• Liberálne pravica – 4 percentá
• Stred – 17 percent

 

Najpočetnejší sú ľavičiari s príklonom k tradičným hodnotám

V populácii je 44 percent ľudí spadajúcich do segmentu tradicionalistickej ľavice. Títo ľudia sú za prísne pravidlá pre príchod cudzincov do našej krajiny a sú proti manželstvám rovnakého pohlavia. Polovica z nich si myslí, že európska integrácia zašla priďaleko.

Volajú po sociálnej spravodlivosti a očakávajú od štátu, že vyvinie maximálne možné úsilie pre zlepšenie ekonomického postavenia chudobných.

Ide o aktivizovaných ľudí, ktorí sa pravidelne zúčastňujú na voľbách. Spomedzi všetkých segmentov tu nájdeme najväčšie zastúpenie voličov súčasnej koalície a voličov, ktorí v posledných prezidentských voľbách hodili hlas súčasnému prezidentovi Petrovi Pellegrinimu.

Častejšie ide o mužov. Podiel predstaviteľov v rámci tejto skupiny priamo úmerne narastá s vekom. Až tretinu skupiny tvorí generácia Baby Boomers, teda ľudia nad 61 rokov. Častejšie ide o ľudí žijúcich mimo hlavného mesta, najmä v Prešovskom kraji. 

Nie všetci, ktorí presadzujú konzervatívne hodnoty, volajú po silnom štáte

Konkrétne sa bavíme o 8 percentách populácie. Zhodu s predošlou skupinou nájdeme v presadzovaní konzervatívnych hodnôt, rozdiely nastávajú vo vnímaní ekonomickej úlohy štátu, najmä v otázke daní. Požadujú nízke dane a to aj za cenu obmedzovania verejných služieb, napríklad z oblasti školstva či zdravotníctva.

Ich záujem o voľby je vlažný a aktivizujú ich až zásadné témy. Najväčšia časť z nich sa nezúčastnila ani posledných prezidentských volieb a ak sa zúčastnili, volili Petra Pellegriniho. Štvrtina z nich momentálne nevie, komu by dala hlas. Takmer 30 percent z nich sa aktuálne pozerá po mimoparlamentných stranách. 1 z 10 by volil Republiku.

Častejšie tu nájdeme obyvateľov východného Slovenska, predovšetkým Košického kraja.

Stieranie rozdielov v sociálnych vrstvách, aj otvorenosť k menšinám

Takto by sme vedeli stručne charakterizovať liberálnu ľavicu, ktorá reprezentuje takmer pätinu populácie.

Liberálni ľavičiari uprednostňujú ochranu prírody pred ekonomickým rastom a volajú po prehlbovaní Európskej integrácie. Jednoznačne podporujú manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Očakávajú od vlády, že vyvinie maximálne možné úsilie na zlepšenie ekonomického postavenia chudobných.

Nájdeme tu výraznú prevahu voličov Progresívneho Slovenska. V uplynulých prezidentských voľbách drvivá väčšina z nich volila I. Korčoka. Ide o občiansky aktívnych ľudí, ktorí sa pravidelne zúčastňujú na voľbách.

Predstavitelia liberálnej ľavice žijú častejšie v rodinách s vyššími príjmami. Častejšie ide o ľudí v produktívnom veku od 29 do 44 rokov, teda o generáciu Mileniálov. Silnejšie zastúpenie tu majú aj ľudia s vysokoškolským vzdelaním a obyvatelia Bratislavského kraja.

Otvorenosť voči cudzincom a menšinám, ale len so štátom v podobe „nočného strážnika“

4 percentá populácie spadajú do segmentu liberálnej pravice. Sú jednoznačne za manželstvá osôb rovnakého pohlavia a podporujú európsku integráciu. Spomedzi všetkých segmentov sú najviac proti prísnym pravidlám pre príchod cudzincov na Slovensko. V porovnaní s liberálnymi ľavičiarmi sú menej vyhranení v otázke ochrany životného prostredia.

Nevidia však úlohu vlády vo vyrovnávaní rozdielov medzi bohatými a chudobnými alebo v zlepšovaní ekonomického postavenia chudobných. Polovica z nich chce nižšie dane, aj za cenu obmedzovania verejných služieb.

Sú menej angažovaní v politickom dianí a účasť na voľbách pre nich nie je samozrejmosť. Ak by išli voliť, podporu deklarujú najmä Progresívnemu Slovensku a Demokratom. Nájdeme tu častejšie vysokoškolsky vzdelaných ľudí a obyvateľov Banskobystrického kraja.

Takmer pätina populácie tvorí názorový stred

17 percent populácie na mnohé ekonomické či kultúrne témy nemá jednoznačný názor. Názorovo uprostred sa nachádzajú najmä v otázke európskej integrácie. Tá časť z nich, ktorá sa prikláňa k nejakému názorovému táboru, podporuje skôr konzervatívne hodnoty, ochranu životného prostredia, nižšie dane a aktívnejšiu rolu štátu v ekonomike.

Ide o menej politicky angažovaných ľudí. Pätina nevie, koho by v súčasnosti volila, ďalšia pätina zas vie, že by voliť nešla. Tí, ktorí by voliť išli, sa obzerajú skôr po stranách súčasnej parlamentnej aj mimoparlamentnej opozície.

V strednom segmente sa výrazne častejšie nachádzajú ženy a ľudia v produktívnom veku 18 – 44 rokov, ktorí spadajú do Generácie Z či medzi Mileniálov.

Ostáva nám časť populácie, ktorá nemá vyhranený názor len na jednej z osí. 6 percent populácie sa neprikláňajú ani k ľavici ani k pravici. Dve tretiny z nich ale presadzujú tradičné hodnoty, tretina liberálne. 3 percentá populácie sa zas neprikláňajú ani k tradicionalistom ani k liberálom. Väčšina z nich sa v ekonomických otázkach však prikláňa k ľavici.

 

Na ignorovanie názorovej rozmanitosti doplácajú ľudia. Svoju budúcnosť vidia skepticky

Slovenská spoločnosť je hodnotovo rozmanitejšia, než by naznačovalo jednoduché delenie na dva politické tábory. Prehlbovaním rozdielov medzi sympatizantami opozície a koalície si chcú aktéri politického diania nahnať dôležité politické body, prehliadajú tým však potreby a očakávania ľudí, ktorí priamočiaro nespadajú do ich hľadáčika.

Aj keď sa Slováci a Slovenky v mnohých názoroch líšia, v jednom nachádzajú vzácnu zhodu. Len málokto z nich očakáva, že sa ich životná úroveň v priebehu najbližších 3 rokov zlepší. Väčšina predpokladá, že ich životná úroveň klesne alebo ostane rovnaká. A tento názor je rovnaký tak medzi tradicionalistami, liberálmi, ľavičiarmi aj pravičiarmi.

 

Kde sa na názorovej mape nachádzate vy? Porovnajte sa s ostatnými

Vyplňte 12 postojových otázok. Dotazník Vám zaberie 3 minúty. Vaše odpovede ostávajú anonymné. Jedine, že by ste ich radi zdieľali medzi svojimi známymi a na sociálnych sieťach. Budeme radi, ako Politický kompas budete šíriť aj medzi ostatných.

 

 

Metodológia

Online prieskumu sa zúčastnilo 1 009 respondentov. Zber dát prebiehal na reprezentatívnej vzorke online populácie Slovákov vo veku 18+ od 2. – 7. júla 2025. Tento prieskum vznikol z iniciatívny agentúry NMS Market Research Slovakia. Partnerom pre realizáciu sa stal Denník SME.

Autori článku

Michal Mislovič, Client Service Manager a analytik, michal.mislovic@nms.eu,+421948 364 107

Denisa Lakatošová, Marketing & PR Manager a analytička, denisa.lakatosova@nms.eu, +421 948 727 527