Dôveryhodnosť lídrov politických strán: Rebríčku dominujú predstavitelia opozície

Napriek tomu, že leto býva tradične obdobím „uhorkovej sezóny“, tento rok to úplne neplatilo. Boli sme svedkami napätej situácie v koalícii, kauzy ruských radarov, ale aj príprav na komunálne voľby. Jeseň bude v politike nepochybne turbulentná. Napäté vzťahy v koalícii pretrvávajú, komunálne voľby sú za rohom a vrcholom politickej sezóny bude prijímanie štátneho rozpočtu.

Pozreli sme sa na to, ako v týchto napätých časoch ľudia dôverujú predsedom politických strán a ako sa ich dôvera zmenila od posledného merania v máji 2026.

Gröhling, Šimečka a Uhrík ostávajú najdôveryhodnejší predsedovia

Trojica na čele rebríčka dôveryhodnosti predsedov politických strán je vyrovnaná – Branislav Gröhling, Michal Šimečka a Milan Uhrík dosahujú zhodne dôveryhodnosť na úrovni 33 percent.

Najvýraznejší posun v porovnaní s májovým meraním zaznamenal práve predseda Republiky Milan Uhrík. Jeho dôveryhodnosť narástla o 3 percentuálne body. Tento výsledok ide ruka v ruke s rastúcim trendom hnutia, ktorého je predsedom.

Gröhling a Uhrík získavajú dôveru aj mimo svojho voličského tábora

Gröhling a Šimečka získali od ľudí rovnakú dôveru aj napriek tomu, že podpora strán, ktorých sú predsedami, sa výrazne líši (v poslednom volebnom modeli od NMS v septembri 2026 by SaS volilo 6,8 percenta voličov a PS 21,6 percenta voličov). Z tohto pohľadu má predseda SaS, Branislav Gröhling, nepomerne silnú pozíciu. Posilňuje to aj zistenie, že v porovnaní s Michalom Šimečkom mu vyjadrilo dôveru o niečo viac ľudí aj z tábora koaličných voličov či voličov, ktorí aktuálne nie sú rozhodnutí, komu by dali hlas.

„Pri hlbšom pohľade do dát toto zistenie nie je prekvapením. SaS disponuje volebným potenciálom na úrovni 15 percent a takmer každý nerozhodnutý opozičný volič ju má vo svojom balíčku zvažovaných strán,“ dopĺňa výsledky spoluautor prieskumu Michal Mislovič.

Podobné vzorce môžeme pozorovať aj v prípade Milana Uhríka. Úroveň jeho dôveryhodnosti stojí najmä na voličoch súčasnej koalície, no v porovnaní s predsedom vládnej strany Smer-SD Robertom Ficom mu častejšie deklarujú dôveru aj nerozhodnutí voliči a voliči opozičných strán.

Do prvej pätice rebríčka dôveryhodnosti predsedov politických strán sa okrem uvedenej trojice lídrov dostali aj Robert Fico a Igor Matovič s totožnou dôverou 27 percent.

Na spory v koalícii dopláca najmä Andrej Danko

Na opačnom konci rebríčka dôveryhodnosti stoja predsedovia László Gubík, Boris Kollár a Andrej Danko. Z uvedenej trojice si od posledného merania najviac pohoršil práve predseda vládnej SNS. Jeho dôveryhodnosť klesla o 2 percentuálne body na 18 percent.

U predsedov ostatných koaličných strán sme však nezaznamenali podobné posuny v dôvere. Dôveryhodnosť Matúša Šutaja Eštoka stagnuje na úrovni 23 percent a predseda strany Smer-SD Robert Fico si mierne polepšil z 26 percent na 27 percent.

„Netreba zabúdať, že práve Smer-SD má pomerne stabilné voličské jadro a jeho volebný potenciál dosahuje približne 20 percent. Zároveň platí, že Robert Fico podobným rebríčkom v minulosti dlhodobo dominoval,“ dopĺňa Mislovič.

Rozdielne predstavy mladších a starších

Sociodemografická štruktúra dôvery potvrdzuje významné rozdiely v predstavách jednotlivých skupín obyvateľstva o fungovaní spoločnosti. Dôveryhodnosť lídrov opozície stojí predovšetkým na voličoch s vysokoškolským vzdelaním a vyšším príjmom. Najvýraznejšie to platí pri Michalovi Šimečkovi – kým v celej populácii mu dôveruje 33 percent, medzi vysokoškolsky vzdelanými je to 48 percent, medzi obyvateľmi Bratislavského kraja 47 percent a v najvyššej príjmovej skupine 57 percent.

Veľmi podobný profil má aj Branislav Gröhling, ktorému nadpriemerne dôverujú vysokoškolsky vzdelaní (47 percent) a voliči s vyššími príjmami (49 percent), pričom výnimočne silnú pozíciu má medzi najmladšími – v skupine 18 až 24 rokov mu dôveruje polovica respondentov.

Opačný obraz ponúkajú lídri, ktorých dôvera stojí na starších ročníkoch. Najvýraznejší generačný rozdiel vidíme pri Robertovi Ficovi: zatiaľ čo medzi seniormi (65+) mu dôveruje 44 percent, medzi mladými vo veku 25 až 34 rokov len 10 percent. Na dôvere medzi staršími voličmi stavia aj Milan Uhrík (55 a viac rokov 44 percent). Rovnaké rozdelenie potvrdzuje aj Matúš Šutaj Eštok, ktorý je nadpriemerne dôveryhodný medzi seniormi, a naopak podpriemerne medzi mladšími a príjmovo silnejšími skupinami.

„Dôveryhodnosť predsedov strán zostáva relatívne nízka. Najdôveryhodnejší líder stále neprekročil hranicu jednej tretiny populácie a až 13 percent opýtaných nedôveruje ani jednému z nich. Treba tiež pripomenúť, že dôveryhodnosť lídra je len jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie voličov. Zároveň však platí, že bez určitej miery dôvery sa volebný potenciál strany len veľmi ťažko premieňa na reálne hlasy vo voľbách,“ uzatvára Michal Mislovič z NMS.

O prieskume

Online prieskumu sa zúčastnilo 1 004 respondentov. Zber dát prebiehal na reprezentatívnej vzorke online populácie Slovákov vo veku 18+ od 2. do 7. septembra 2026. Prieskum nemá zadávateľa, agentúra NMS Market Research Slovakia ho zrealizovala na vlastné náklady.

Autor prieskumu

Michal Mislovič, analytik a Client Service Manager, [email protected]

O agentúre

NMS Market Research je výskumná agentúra s viac ako 20-ročnou históriou. Okrem výskumu trhu, ktorý poskytuje stovkám klientov z celého sveta, skúma aj politické a spoločenské témy. Na Slovensku má samostatnú pobočku NMS Market Research Slovakia. Okrem toho pôsobí v Česku, Maďarsku a Thajsku. NMS je členom medzinárodnej organizácie ESOMAR a národnej organizácie SAVA.