Drvivá väčšina slovenskej populácie si myslí, že sa správa ekologicky. Najčastejšie sú naše ekologické aktivity spojené s triedením odpadu a zodpovedným míňaním energií. V nákupných rozhodnutiach už naša ekologická stránka ide častejšie do úzadia. Prekvapivým zistením je, že najviac zodpovedne voči životnému prostrediu sa správa najstaršia generácia, ktorá v mnohých aktivitách s prehľadom poráža mladých. 

Často od odborníkov počúvame, že sociálne siete môžu mať negatívny vplyv na naše duševné zdravie. Náš prieskum to potvrdil. Pozrite sa s nami detailnejšie na to, ako ľudia s nezdravým vzťahom k sociálnym sieťach premýšľajú a ako sa líšia od ostatných. 

S prichádzajúcim letom sa stále častejšie naskytá otázka ohľadom letnej dovolenky. Na Slovensku ju plánuje menej ako polovica ľudí, tretina si ju dovoliť nemôže. Kam sa Slováci a Slovenky chystajú? Zisťovali sme pre Televíziu Markíza. 

Slovensko aktuálne nepovažuje za bezpečnú krajinu viac ako 40 percent populácie. Obavy o bezpečnosť vyplývajú najmä zo situácie, ktorá sa odohráva na našej domácej politickej scéne. Najviac bezpečne sa na Slovensku cítia voliči súčasnej vlády, a to aj napriek tomu, že tá často zvykne svoju rétoriku stavať na externých hrozbách a pocite ohrozenia. 

Čím viac času trávime na sociálnych sieťach, tým častejšie prežívame úzkosť, keď ich nemáme k dispozícii. Skúsenosť s ňou má viac ako polovica populácie Slovenska. Úzkosť bez sociálnych sietí zároveň prežívajú častejšie tí, ktorí sa zvyknú porovnávať s inými na základe obsahu, ktorý pridávajú na sociálne siete. Prieskum odhalil zaujímavý paradox – kto je najspokojnejší s časom, ktorý trávi na sociálnych sieťach? 

Nečakané telefonáty u väčšiny populácie vyvolávajú pozitívne emócie. Tie negatívne však intenzívnejšie prežívajú najmä mladšie generácie. Nečakaný hovor mladých ruší, vyvoláva nepokoj či dokonca strach. Ak si môžu vybrať, radšej preferujú kontakt cez chatovacie platformy. Starší ostávajú verní klasickému telefonátu.