Analýza: Kto verí hoaxom?
Približne každý tretí obyvateľ Slovenska má tendencie veriť hoaxom. Zásadné rozdiely nachádzame medzi voličmi rôznych politických strán, aj medzi užívateľmi rôznych sociálnych sietí. Analýza ukázala, že najväčší konšpirátori sú práve tí, ktorí sú najviac presvedčení, že dokážu rozoznať hoax od pravdy.
V detailnejšej analýze sa pozrieme na to, ktoré konkrétne hoaxy sú najviac živé medzi rôznymi skupinami obyvateľstva a ako odhadujeme našu schopnosť rozlišovať hoax od pravdy. Zaujímavé výsledky priniesla konfrontácia odhadovanej schopnosti rozoznávať hoaxy s realitou.
Najviac nás chráni vzdelanie. Rolu hrá aj to, kde žijeme
Do najviac ohrozenej skupiny ľudí so sklonom veriť hoaxom patria najmä ľudia so základným vzdelaním a stredoškolským vzdelaním bez maturity. Každý druhý z nich má tendencie uveriť konšpiračným teóriám. Desatinu možno označiť za zarytých konšpirátorov. S výškou dosiahnutého vzdelania rastie aj podiel ľudí, ktorí dokážu hoaxom odolávať. Vzdelanie sa ukazuje ako najsilnejší faktor, ktorý súvisí s našou schopnosťou rozlišovať, čo je fakt a čo je konšpirácia.
Podobný vzorec platí aj pri veľkosti miesta bydliska. Najrizikovejší sú ľudia žijúci v najmenších obciach s menej ako tisíc obyvateľmi. Sklony uveriť hoaxom má 44 percent z nich. V najväčších slovenských mestách spadá do tejto skupiny 29 percent obyvateľov. Aj tu však môže hrať rolu vzdelanie, nakoľko vo veľkých mestách je aj vyššia koncentrácia ľudí s vysokoškolským vzdelaním.
Takýto lineárny vzorec však neplatí pri generáciách. Medzi generácie, ktoré sú viac náchylné veriť hoaxom, patrí najmladšia Generácia Z (18 – 28 rokov) a ľudia v strednom veku z Generácie X (45 – 60 rokov). Najstarší ľudia z generácie Baby Boomers (61+) spolu s Mileniálmi (29 – 44 rokov) majú najlepšiu schopnosť rozlíšiť hoax od pravdy.
Hoaxom veria najmä užívatelia TikToku
Algoritmy sociálnych sietí milujú vášne vyvolávajúce témy. Hoaxom sa preto na nich mimoriadne darí. A čím viac hoaxov na nás pôsobí, tým pravdepodobne aj slabne naša schopnosť im odolávať.
Viaceré zahraničné štúdie, ktoré analyzovali algoritmy sociálnych sietí a sledovali počet konšpirácií, ktoré sa na nich šíria, označili za najviac nebezpečné sociálne siete X a TikTok*. A figurujú na popredných miestach aj v našom rebríčku – konkrétne v tom, ktorý znázorňuje podiel pravidelných užívateľov sociálnych sietí, ktorí majú tendencie veriť hoaxom. Patrí sem polovica užívateľov TikToku a zhodne 40 percent užívateľov Telegramu, Xka a Facebooku.
Najlepšie v tomto rebríčku obstál Linkedin. A ak sa od hoaxov chceme uchrániť, aj naše dáta potvrdzujú, že najlepší spôsob je držať sa ďalej od sociálnych sietí.
Pozreli sme sa aj na to, ktoré z hoaxov sú najviac živé na jednotlivých sociálnych sieťach. Napríklad užívatelia Xka výrazne častejšie v porovnaní s ostatnými veria, že pristátie na Mesiaci bol podvod, že klimatická zmena je výmysel určený na ovládanie spoločnosti alebo tomu, že svet ovládajú Židia. Hoaxu o chemtrails, čipovaní obyvateľstva prostredníctvom očkovania, či dokonca o plochej Zemi, častejšie veria užívatelia TikToku.
Medzi voličmi Republiky a Smeru sú odolní voči hoaxom v menšine
Zásadné rozdiely v tendencii veriť hoaxom sú medzi voličmi rôznych politických strán. Znepokojivým je napríklad zistenie, že medzi voličmi Republiky a Smeru je väčší podiel ľudí s tendenciou veriť hoaxom ako tých odolných. Nadpriemernú tendenciu podľahnúť konšpiráciám vykazujú aj voliči Maďarskej aliancie, hnutia Sme rodina, ale dokonca aj nevoliči.
Medzi voličmi Republiky a Smeru sú výrazne viac živé hoaxy o chemtrails, o svete ovládanom Židmi, zinscenovaní vojny na Ukrajine, ale aj o tom, že útoky na americké dvojičky boli nariadené vládou USA.
Slováci si myslia, že dokážu rozoznať hoax od pravdy. Najviac tí, ktorí im intenzívne veria
Dve tretiny populácie majú istotu, že dokážu odlíšiť hoax od pravdy. Opačný názor má 27 percent populácie. Medzi tými najistejšími je výrazne viac tých, ktorí intenzívne dôverujú hoaxom. Tento paradox vysvetľuje Dunning-Krugerov efekt, ktorý popisuje tendenciu ľudí s nízkou schopnosťou v určitej oblasti nadhodnocovať svoje schopnosti.
Zaujímavé výsledky prináša analýza, pri ktorej sme odhadovanú schopnosť odlíšiť hoax od pravdy prekryli s realitou. Odhaľuje 4 segmenty podľa miery tendencie veriť hoaxom a odhadovanej schopnosti ich odhaliť.
- Správne sebaistí – ľudia s podpriemernou tendenciou veriť hoaxom a nadpriemernou istotou odlíšiť hoax od pravdy
- Opatrní skeptici – ľudia s podpriemernou tendenciou veriť hoaxom a zároveň podpriemernou istotou odlíšiť hoax od pravdy
- Pochybujúci, no ohrození – ľudia s nadpriemernou tendenciou veriť hoaxom a podpriemernou istotou odlíšiť hoax od pravdy
- Falošne istí – ľudia s nadpriemernou tendenciou veriť hoaxom a nadpriemernou istotou odlíšiť hoax od pravdy
Ktoré zo segmentov sú typické pre jednotlivé skupiny obyvateľstva?
Správne sebaistí
- Mileniáli (29 – 44 rokov)
- Ľudia s vysokoškolským a stredoškolským vzdelaním
- Obyvatelia najväčších miest s viac ako 100 tisíc obyvateľmi
- Pravidelní užívatelia Linkedinu, Instagramu, Whatsappu, Snapchatu a Messengeru (posledné tri siete sú skôr na úrovni priemeru)
- Voliči Progresívneho Slovensko, Demokratov, SaS, KDH, hnutia Slovensko
Opatrní skeptici
- Ženy
- Baby Boomers 61+
- Obyvatelia menších miesto s 5-100 tisíc obyvateľmi
- Voliči Hlasu, prípadne nerozhodnutí
Pochybujúci v ohrození
- Generácia X (45 – 60 rokov)
- Základné vzdelanie, s výučným listom
- Voliči Maďarskej Aliancie, nevoliči
Falošne istí
- Muži
- Generácia Z (18 – 28 rokov)
- Pravidelní užívatelia TikToku, Xka, Telegramu a Telegramu
- Voliči Sme rodina, Republiky a Smeru-SD
O prieskume
Online prieskum prebiehal v čase od 02. 07. – 07. 07. 2025. Zber dát bol realizovaný cez National Sample. Zúčastnilo sa ho 1 009 respondentov, ktorí tvorili reprezentatívnu vzorku online populácie vo veku 18+ rokov. Prieskum nemá zadávateľa, vznikol na náklady agentúry.
Autori prieskumu a článku
Michal Mislovič, analytik a Client Service Manager, michal.mislovic@nms.eu
Denisa Lakatošová, analytička a Marketing & Communication Manager, denisa.lakatosova@nms.eu
O agentúre
NMS Market Research je výskumná agentúra s viac ako 20 ročnou históriou. Okrem výskumu trhu, ktorý poskytuje stovkám klientov z celého sveta, skúma aj politické a spoločenské témy. Na Slovensku má samostatnú pobočku NMS Market Research Slovakia. Okrem toho pôsobí v Česku, Maďarsku a Thajsku. NMS je členom medzinárodnej organizácie ESOMAR a národnej organizácie SAVA.
*Zdroje:
https://news.mit.edu/2018/study-twitter-false-news-travels-faster-true-stories-0308
https://www.scrippsnews.com/science-and-tech/social-media/x-has-more-fake-news-than-other-social-media-platforms-eu-reports
https://pirg.org/edfund/articles/misinformation-on-social-media/