Zhodnotenie volebného modelu: Čo rozhodlo v eurovoľbách?

 

Výsledky komentuje Mikuláš Hanes, politický analytik NMS Market Research Slovakia

 

Pri pohľade na volebný model NMS Market Research Slovakia z prelomu mája a júna môžeme konštatovať, že výsledky eurovolieb odrážali namerané hodnoty, ktoré tento posledný model pred eurovoľbami ukazoval. Až na volebný výsledok strany Hlas-SD získali všetky subjekty podporu, ktorá bola v rozmedzí štatistickej odchýlky. Rovnako aj deklarovaná účasť v rámci posledného volebného modelu bola na úrovni 32,14%. Od reálnej účasti na úrovni 34,38% sa líšila o 2,24 p.b.

 

V grafe je uvedený interval spoľahlivosti nameraný v poslednom volebnom modeli a zároveň reálny výsledok volieb:

Atentát prinútil voličov zmeniť rozhodnutie, komu dajú hlas

Pri pohľade na vývoj deklarovanej účasti a jej porovnaní s účasťou reálnou môžeme konštatovať, že atentát na premiéra Roberta Fica nemal silne mobilizujúci efekt na účasť, ale pretavil sa v presunoch voličov v rámci jednotlivých volebných blokov.

Vývoj v posledných dňoch kampane pred voľbami a počas moratória nahrával presunu voličov k dvom najsilnejším subjektom – k PS a Smeru-SD, čo malo za následok výrazný pokles u strán, ktoré s nimi majú najviac prepojené elektoráty (SaS a Hlas-SD).

Tieto presuny sú v súlade aj s nameranými hodnotami ohľadom istoty voľby z posledného volebného modelu pred eurovoľbami. V rámci volebného modelu sa totiž respondentov vždy pýtame aj na to, do akej miery sú si istí, že budú vo voľbách voliť uvedenú stranu alebo hnutie. A práve tí voliči, ktorí plánovali voliť Hlas-SD alebo SaS, výrazne menej často uvádzali najvyššiu mieru istotu vo forme odpovede „úplne istí“ v porovnaní s tými, ktorí plánovali voliť PS alebo Smer-SD.

 

Ako si vysvetliť najväčšie rozdiely medzi modelom a realitou?

V prvom rade je potrebné pripomenúť si, že volebné modely nemajú za ambíciu predpovedať výsledky volieb. Pri povolebnej analýze sa však zvyknú výsledky volieb porovnávať s volebným modelom najmä preto, aby sme dokázali lepšie pochopiť zmýšľanie a rozhodovanie voličov. Vďaka tomu dokážeme presnejšie interpretovať rôzne zmeny vo voličskom správaní populácie v priebehu času.

 

Najviac  mohli prekvapiť výsledky Progresívneho Slovenska a Hlasu

Progresívci získali vo voľbách podporu, ktorá zodpovedala hornej hranici intervalu spoľahlivosti hodnoty nameranej vo voľbách – 27,8%. Zo štatistického hľadiska ich vysoká podpora nie je veľkým prekvapením. Možno však potvrdiť, že sa im výrazne podarilo naplniť ich volebný potenciál, ktorý pred voľbami dosahoval 28,1%. Väčšina potenciálnych voličov PS sa pred voľbami nachádzala v elektoráte SaS a Hlasu, čiastočne aj u Demokratov, ktorých mohol úspech PS a mobilizácia v ich prospech limitovať v raste.

Hlas-SD sa už podľa volebného modelu NMS potýkal so slabším napĺňaním volebného potenciálu (len na úrovni 63%) a potvrdil nestálosť svojich voličov. U strany Hlas-SD sa, ako u jedinej, volebný výsledok pohyboval mimo intervalu spoľahlivosti, čo mohlo spôsobiť viacero faktorov: okrem už vyššie spomínanej nižšej miere presvedčenia ich voličov môže za ich nižším výsledkom stáť aj vysoký prekryv voličov so stranami Smer-SD, Republika, KDH a PS, ktorým sa oproti volebnému modelu podarilo svoju podporu zvýšiť.

Kto prešiel ku Smeru a Republike?

Je zrejmé, že Smer-SD čerpal najmä z voličov Hlasu-SD. V rámci ich volebného potenciálu, ktorý Smer napĺňal na 76%, sa medzi voličmi Hlasu nachádzalo ďalších 11% potenciálnych voličov pre Smer, čo bolo najviac spomedzi všetkých subjektov a dvojnásobne viac ako mohli získať od Republiky.

Ukazuje sa, že oproti modelu navýšila Republika svoj volebný zisk najmä vďaka voličom SNS a Hlasu, s ktorými zdieľala popri Smere najväčší podiel svojho volebného potenciálu.

KDH bralo voličov Kresťanskej únii, Demokrati na seba naviazali Matovičovcov

Dáta nám ukazujú, že KDH sa nakoniec podarilo presvedčiť väčšinu voličov, ktorých si hnutie delilo spolu s Kresťanskou úniou. Demokrati dokázali prevziať značnú časť svojho potenciálu od hnutia SLOVENSKO, na vstup do europarlamentu im však chýbali ich potenciálni voliči, ktorí sa nakoniec rozhodli pre Progresívne Slovensko.

 

 

Autor

Mikuláš Hanes, NMS Market Research Slovakia – mikulas.hanes@nms.eu, +421 948 542 501