Vstup Ukrajiny do Európskej únie a NATO? Viac ako polovica Slovákov je proti
Na konci februára to budú tri roky odkedy napadlo Rusko Ukrajinu. Situácia na medzinárodnom poli sa v poslednom období dynamicky vyvíja. V spojitosťami s týmito udalosťami sme sa obyvateľov Slovenskej republiky opýtali, aký je ich názor na prípadný vstup Ukrajiny do západných inštitúcií – Európskej únie a NATO.
Snahy Ukrajiny o vstup do Európskej únie začali ešte pred vypuknutím vojny v roku 2022. Už v roku 2014 bola podpísaná asociačná dohoda medzi EÚ a Ukrajinou. V roku 2017 vstúpila do platnosti dohoda o zóne voľného obchodu. Po napadnutí Ukrajiny v roku 2022 krajina požiadala o členstvo v EÚ. V lete toho istého roka udelila Európska rada Ukrajine status kandidátskej krajiny.
Napriek dlhodobej snahe Ukrajiny o vstup do EÚ sa viac ako polovica obyvateľov Slovenskej republiky vyjadruje proti vstupu Ukrajiny do EÚ a NATO. Len približne štvrtina obyvateľov má opačný názor.
Proti vstupu Ukrajiny do Európskej únie sa vyjadrujú najmä voliči koaličných strán. Výrazne častejšie sa proti jej vstupu vyjadrujú aj voliči ostatnej mimoparlamentnej opozície.
Rovnaký postoj majú Slováci aj ohľadom vstupu Ukrajiny do NATO
Takmer totožné zistenia sa viažu aj na názor Slovákov ohľadom vstupu Ukrajiny do NATO. Za je niečo cez pätinu obyvateľov, proti viac ako polovica.
Za vstup Ukrajiny do európskych a severoatlantických štruktúr sa vyjadrujú častejšie voliči súčasnej parlamentnej opozície. Avšak približne tretina z nich má opačný názor. Spomedzi voličov parlamentnej opozície sa za vstup Ukrajiny do zmienených inštitúcií častejšie vyjadrujú voliči Progresívneho Slovenska. Naopak menej často sú za vstup voliči SaS a KDH.
Môžeme teda pozorovať, že aj medzi voličmi parlamentnej opozície nájdeme značnú časť tých, ktorí sú proti vstupu Ukrajiny do západných medzinárodných inštitúcií. V tomto ohľade sa napríklad elektorát KDH podobá elektorátu strany HLAS. Tejto strane sa tak neustále darí oslovovať časť konzervatívnych voličov. Zároveň sa elektorát strany HLAS v tejto otázke pomerne výrazne líši od elektorátov svojich koaličných partnerov.
Elektoráty strán SMER, SNS, ale aj Republika sa jednoznačne zhodujú, že Ukrajina by nemala vstúpiť do Európskej únie ani do NATO. Voliči parlamentnej opozície nie sú celkom jednotní vo svojich názoroch týkajúcich sa vstupu Ukrajiny do západných medzinárodných inštitúcií.
„Aj z tohto dôvodu by sme mali byť pri konštatovaní, že spoločnosť je rozdelená na dve protichodné skupiny, opatrní. Voliči sa v súčasnosti väčšmi vymedzujú v rámci línie koalícia – opozícia. V prípade vnímania iných hodnotových a spoločenských tém je však situácia výrazne komplikovanejšia a treba uvažovať o rôznych názorových fragmentoch v rámci spoločnosti,“ komentuje výsledky autor prieskumu Michal Mislovič.
Väčšina Ukrajincov chce byť súčasťou EÚ aj NATO
Aké sú však názory samotných obyvateľov Ukrajiny na vstup do západných medzinárodných štruktúr? Podpora vstupu Ukrajiny do Európskej únie medzi obyvateľmi Ukrajiny sa postupom času menila. V roku 2014 v období podpisu asociačnej dohody sa pohybovala na úrovni 50%. Výraznejšia zmena nastala až v roku 2021 kedy podpora vzrástla na 69%. Po vypuknutí vojny vzrástla v roku 2022 medzi obyvateľmi Ukrajiny podpora vstupu krajiny do EÚ až na 80%. Podobne je to aj s podporou vstupu Ukrajiny do NATO. V prieskumoch z roku 2024 sa približne 70% Ukrajincov vyjadrovalo za vstup krajiny do NATO.
Obyvatelia Ukrajiny majú o svojej budúcnosti pomerne jasno. Väčšina z nich volá po vstupe krajiny do západných medzinárodných štruktúr. Naopak, viac ako polovica obyvateľov Slovenskej republiky má opačný názor.
Ani Slovensko nevítali s otvorenou náručou
V roku 2004, kedy vstupovala Slovenská republika spoločne s ďalšími východoeurópskymi krajinami do Európskej únie, sa vyjadrovalo proti rozširovaniu EÚ až 40% obyvateľov Nemecka. Naopak, za rozširovanie sa vyjadrovalo len 45% opýtaných. Ich obavy sa týkali najmä ekonomických otázok, zvýšenia konkurencie na pracovnom trhu alebo tlakom na sociálny systém.
Podobné obavy ako obyvatelia vtedajších členských krajín deklarujú aj obyvatelia súčasných členských krajín.
„Treba mať na mysli, že aj Slovenská republika a jej členstvo v EÚ bolo podobne rozpačito vnímané obyvateľmi vtedajších členských krajín. Preto by sme nemali zabúdať, kým sme kedysi boli,“ dodáva Mislovič.
O prieskume
Online prieskum prebiehal v čase od 09.01. – 13. 01. 2025. Zber dát bol realizovaný cez European National Panels. Zúčastnilo sa ho 1 001 respondentov, ktorí tvorili reprezentatívnu vzorku online populácie vo veku 18+ rokov. Prieskum bol zrealizovaný na náklady agentúry.
Autor článku a kontakt pre médiá
Michal Mislovič, Analytik a Client Service Manager – michal.mislovic@nms.eu, +421 948 364 107
O agentúre
NMS Market Research je výskumná agentúra s viac ako 20 ročnou históriou. Okrem výskumu trhu, ktorý poskytuje stovkám klientov z celého sveta, skúma aj politické a spoločenské témy. Na Slovensku má samostatnú pobočku NMS Market Research Slovakia. Okrem toho pôsobí v Česku, Maďarsku a Thajsku. NMS je členom medzinárodnej organizácie ESOMAR a národnej organizácia SAVA.