Volebný model jún 2026: Podpora PS stojí na váhajúcich voličoch. Potenciál najviac rastie Republike a SaS

Kľúčové zistenia

• Ak by sa parlamentné voľby konali začiatkom júna, na základe volebného modelu agentúry NMS Market Research Slovakia by ich vyhralo hnutie Progresívne Slovensko so ziskom 19,7 percenta. To je v porovnaní s minulou vlnou merania v podstate totožný výsledok
• Na druhom mieste by sa umiestnila strana Smer-SD s podporou 16,4 percenta, medzimesačne si pohoršila o 0,5 p.b.
• Tretím subjektom, ktorý sa drží nad hranicou 10 percent, je hnutie Republika, ktoré by v júni získalo 12,9 percenta, medzimesačne si polepšilo o 1,1 p.b.
• Ďalšie tri subjekty si medzimesačne udržali takmer totožnú mieru podpory voličov. Hnutie SLOVENSKO by získalo 8,3 percenta hlasov, SaS dosiahla podporu na úrovni 7,4 percenta a Hlas-SD len o niečo menej – 7,2 percenta
• Okolo hranice potrebnej na vstup do parlamentu sa pohybujú Demokrati so ziskom 5,5 percenta, čo je v porovnaní s minulým mesiacom pokles o 0,4 p.b. KDH by začiatkom júna získalo podporu 4,8 percenta (-0,6 p.b.) a Maďarská aliancia by dosiahla 4,5 percenta (+0,6 p.b.)
• Nasledujú 4 subjekty, ktoré v súčasnosti nedosahujú podporu potrebnú na vstup do parlamentu, ale ich volebný potenciál dosahuje túto hranicu. Do tejto kategórie radíme hnutie Sme rodina (3,1 percenta), Za ľudí (2,9 percenta), Právo na pravdu (2,7 percenta) a SNS s podporou na úrovni 2,4 percenta
• Deklarovaná volebná účasť je na úrovni 59 percent oprávnených voličov, čo je o 2 p.b. menej ako v májovom volebnom modeli

 

 

---

Podrobnejší pohľad do dát – ako sa stranám darilo za posledný rok?

• Progresívne Slovensko si drží najvyšší potenciál (okolo 26 percent), ten však za rok skôr kolíše než rastie. Celková podpora aj pevné jadro medzitým klesajú — a jadro dokonca najvýraznejšie spomedzi všetkých strán. PS tak zostáva najsilnejšie a má najväčší dosah, no jeho podpora sa čoraz viac opiera o menej presvedčených voličov
• Smer – SD mierne stráca v celkovej podpore aj potenciáli, jeho tvrdé jadro však zostáva stabilné — verní voliči od Smeru neodchádzajú
• Republike rastie jej celková podpora aj potenciál (zo všetkých strán najviac) a jadro si drží. Ide o najvýraznejší a najkonzistentnejší vzostup
• Hnutie Slovensko v podpore výraznejšie kolíše bez jasného smeru a jadro má stabilné, jeho potenciál však preukázateľne rastie — rozširuje sa okruh voličov, ktorých dokáže osloviť
• SaS zaznamenáva najsilnejší rast potenciálu a mierne rastie aj v celkovej podpore, no jej jadro sa nemení — získava dosah, verných voličov jej však zatiaľ nepribúda
• Hlas – SD klesá naprieč všetkými troma ukazovateľmi vrátane potenciálu — ide o najvýraznejší dlhodobý zostup
• Demokrati mierne rastú v podpore, jadro aj potenciál majú zhruba stabilné
• KDH mierne, ale postupne klesá v podpore aj jadre, potenciál sa nemení; dlhodobo sa pohybuje tesne okolo hranice 5 percent
• SNS stagnuje v podpore aj potenciáli na nízkej úrovni; jej pevné jadro síce mierne rastie, no z veľmi nízkeho základu.

 

Prepočet na mandáty

Ak sa pozrieme na rozloženie mandátov v NR SR na základe júnového volebného modelu, vyzeralo by nasledovne:

• PS: 38 mandátov
• Smer-SD: 32 mandátov
• Republika: 25 mandátov
• Hnutie Slovensko: 16 mandátov
• SaS: 14 mandátov
• Hlas-SD: 14 mandátov
• Demokrati: 11 mandátov

 

Výsledky v intervale spoľahlivosti

• namerané výsledky sa s 95 % pravdepodobnosťou nachádzajú v uvedenom intervale
• štatistická odchýlka sa pri stranách s podporou nad 20 % pohybuje +/- 3,3 p.b., pri stranách s podporou okolo 5% +/- 1,6 p.b.

 

 

Volebné jadro

• udáva percento voličov, ktorí sú pevne rozhodnutí, že by danú stranu volili
• v grafe sú zobrazené strany s volebným jadrom nad 0,5 %

 

Volebný potenciál

• udáva maximálny % zisk danej politickej strany
• okrem rozhodnutých voličov zahrnuje aj tých, ktorí danú stranu zvažujú
• súčet presahuje 100 percent, vzhľadom k tomu, že 1 volič môže zvoliť viacero strán, ktoré zvažuje
• v grafe sú zobrazené strany s volebným potenciálom nad 2 %

 

 

Výsledky komentuje Mikuláš Hanes, politický analytik NMS Market Research Slovakia.

Ako vybudovať štát do zlého počasia

Myšlienka zásadnej zmeny ústavného rámca Slovenska už nie je okrajovou úvahou. V rôznych podobách ju čoraz častejšie spomínajú aj lídri opozičných strán, ktorí hovoria o potrebe „reštartu štátu“ po prípadnej zmene vlády. Nie je to náhodné. Doterajší vývoj ukazuje, že zásadné novely ústavy priniesla každá stredo-pravá vláda (1998, 1999, 2001, 2011 či 2020). Síce tieto novely priniesli dôležité úpravy, no vždy riešili iba čiastkové problémy – nikdy nešlo o systematickú prestavbu štátu ako celku. Slovensko tak dnes funguje v ústavnom rámci, ktorý vznikal postupnými zásahmi, často ako reakcia na aktuálne politické potreby, nie ako snaha o premyslený, stabilný model.

Ak má po prípadnom víťazstve súčasnej opozície dôjsť k skutočnej zmene, nebude stačiť vymeniť vládu ani upraviť niekoľko zákonov. Stav štátnych inštitúcií naznačuje, že problém je hlbší. Niektoré z nich boli oslabené alebo úplne zrušené, ako napríklad NAKA či Úrad špeciálnej prokuratúry, iné sa dostali do stavu, keď prestávajú plniť svoju základnú funkciu. Tajná služba, prokuratúra či širší systém presadzovania práva dnes čelia vážnym otáznikom ohľadom svojej nezávislosti, dôveryhodnosti aj efektivity. Ešte vážnejšie je, že v niektorých prípadoch prestáva fungovať samotné vymáhanie rozhodnutí najdôležitejších štátnych inštitúcií, čo podkopáva autoritu verejnej moci ako takej.

Plátať systém nemusí stačiť

Takýto stav si nevyžaduje len „opravy“, ale skôr znovuvybudovanie. Ak má Slovensko fungovať aj v budúcnosti ako stabilná demokracia, potrebuje inštitúcie, ktoré nie sú závislé od aktuálnej politickej garnitúry, ale dokážu odolať aj jej tlaku. Práve preto je na mieste diskusia o potrebe novej ústavy – nie ako revolučného nástroja, ale ako rámca, ktorý by umožnil nanovo a systematicky nastaviť fungovanie štátu. Podstatou takejto ústavnej zmeny by nemalo byť radikálne prepisovanie pravidiel, ale ich stabilizácia. Slovensko potrebuje jasnejšiu architektúru moci, lepšie vyváženie medzi jej jednotlivými zložkami a silnejšie poistky proti jej zneužitiu.

Skúsenosti z krajín, kde sa ústava mení príliš ľahko a často, ukazujú, že flexibilita bez jasných hraníc môže byť nebezpečná. Vývoj v Maďarsku je v tomto smere výstrahou: opakované novelizácie ústavy a zavádzanie nových precedensov podľa aktuálnych politických potrieb síce krátkodobo upevňujú moc, no dlhodobo erodujú samotné základy demokratického systému. Ani nové politické projekty nepredstavujú automatickú záruku nápravy, pokiaľ namiesto budovania silných a nezávislých inštitúcií vznikajú len nové pravidlá, ktoré môžu byť v budúcnosti rovnako zneužité.

Priestor na zmenu je naprieč celým systémom

Rovnako dôležitou súčasťou „reštartu štátu“ musí byť reforma verejnej správy. Súčasný model je rozdrobený, neefektívny a často brzdí schopnosť štátu reagovať na výzvy. Veľké množstvo krajov, okresov a tisíce obcí vytvára systém, ktorý je administratívne náročný a neraz aj nefunkčný. Ak má byť štát odolnejší, potrebuje silnejšie a životaschopnejšie samosprávy. To znamená nielen redukciu počtu správnych jednotiek, ale aj presun reálnych kompetencií na nižšie úrovne. Princíp subsidiarity – rozhodovanie čo najbližšie k občanovi – nie je ideologická ambícia, ale praktický predpoklad efektívneho fungovania, čo ukazujú príklady zo zahraničia pri manažovaní zdrojov z EÚ.

Diskusia o ústavnej zmene sa nevyhne ani otázke samotnej podoby parlamentu. Jednokomorový systém, ktorý dnes Slovensko má, je náchylný na rýchle a často málo premyslené rozhodnutia. Absencia druhej komory znamená, že legislatívny proces nemá prirodzenú brzdu ani priestor na dodatočnú kontrolu. Zavedenie dvojkomorového parlamentu by mohlo priniesť väčšiu stabilitu aj kontinuitu a zvýšilo by kvalitu prijímaných zákonov.

Osobitným paradoxom slovenského systému zostáva postavenie prezidenta. Hlava štátu, ktorá má najsilnejší mandát priamo od občanov, nemá možnosť predkladať zákony do parlamentu. Táto disproporcia medzi legitimitou a právomocami pôsobí nelogicky a oslabuje potenciál prezidenta ako stabilizačného prvku. V čase politickej polarizácie by pritom práve táto inštitúcia mohla zohrávať aktívnejšiu a konštruktívnejšiu rolu.

Ak všetky tieto úvahy spojíme, vychádza z nich jednoduchý, no zásadný záver: Slovensko potrebuje štát, ktorý je pripravený nielen na obdobia stability, ale aj na časy krízy. Nestačí, aby systém fungoval vtedy, keď sú pri moci „správni“ ľudia. Musí byť navrhnutý tak, aby odolal aj v situácii, keď sa moci ujmú tí, ktorí by ju mohli zneužiť. Práve v tom spočíva skutočný význam ústavnej reformy. Nie v tom, aby jedni nahradili druhých, ale aby vznikol systém, ktorý obstojí bez ohľadu na to, kto práve vládne. Vybudovať štát do zlého počasia znamená vytvoriť pravidlá a inštitúcie, ktoré vydržia tlak, krízy aj politické konflikty. Ak sa o to Slovensko nepokúsi teraz, riskuje, že ďalšia kríza už nebude len skúškou systému, ale jeho definitívnym zlyhaním.

 

 

Metodológia prieskumu

Zber dát prebiehal online cez National Sample. Vzorka je reprezentatívna pre populáciu SR vo veku nad 18 rokov. Dáta boli zbierané v čase od 03. 06. – 08. 06. 2026. Prieskumu sa zúčastnilo 1 002 respondentov.

Vzorka je vážená multidimenzionálnym vážením podľa týchto kategórií: pohlavie, vek, kraj, veľkosť miesta trvalého bydliska, vzdelanie, národnosť, voľba vo voľbách do NRSR 2023.

Do výpočtu volebného modelu, volebného potenciálu a volebného jadra vstupuje každý volič s váhou, ktorá je určená silou jeho presvedčenia ísť voliť.

Prieskum nemá zadávateľa. Agentúra NMS ho zrealizovala na vlastné náklady.

Publikácia výsledkov

Pri publikovaní výsledkov uvádzajte zdroj dát NMS Market Research Slovakia s aktívnym linkom na tento článok.

Kontakt pre médiá

Mikuláš Hanes, NMS Market Research Slovakia – [email protected], +421 948 542 501

O agentúre

NMS Market Research je výskumná agentúra s viac ako 20 ročnou históriou. Okrem výskumu trhu, ktorý poskytuje stovkám klientov z celého sveta, skúma aj politické a spoločenské témy. Na Slovensku má samostatnú pobočku NMS Market Research Slovakia. Okrem toho pôsobí v Česku, Maďarsku a Thajsku. NMS je členom medzinárodnej organizácie ESOMAR a národnej organizácie SAVA.