Volebný model apríl 2026: Vydá sa Slovensko maďarskou cestou?

Výsledky maďarských volieb rezonujú aj medzi našou spoločnosťou. Viacerí príbeh Viktora Orbána dávajú do paralely s vládou pod vedením súčasného premiéra Roberta Fica. Čo majú tieto príbehy spoločné a v čom sa rozchádzajú? Na základe dát z aprílového volebného modelu analyzujeme, do akej miery by bol maďarský scenár pravdepodobný aj na Slovensku.

Kľúčové zistenia

  • Ak by sa parlamentné voľby konali v prvej polovici apríla, podľa volebného modelu agentúry NMS Market Research Slovakia by ich vyhralo Progresívne Slovensko s podporou na úrovni 20,2 percenta. Progresívci sa stále držia okolo psychologickej hranice 20 percent, no minulomesačný nárast po niekoľkých mesiacoch poklesu sa zatiaľ nepotvrdil. V porovnaní s marcom si pohoršili o 1,2 p.b.
  • Už dlhšiu dobu sa pod touto hranicou drží Smer-SD, ktorý si medzimesačne polepšil o 0,7 p.b. a so ziskom 17,3 percenta by sa umiestnil na druhom mieste
  • Hnutie Republika sa stále drží na 3. mieste so ziskom 13,6 percenta, čo je takmer rovnako ako pred mesiacom (+0,1 p.b.)
  • Nasledujú 3 subjekty, ktoré sa pohybujú okolo 7 percent: SaS so 7,3 percentami ( -0,3 p.b.), Hnutie SLOVENSKO so 7,1 percentami (rovnako ako v marci) a Hlas s rovnými 7 percentami ( -0,6 p.b.)
  • Spomenutých šesť subjektov by podľa aprílového volebného modelu agentúry NMS malo istotu vstupu do NR SR
  • Nasledujú 4 subjekty, ktoré sa pohybujú okolo 5 percentnej hranice zvoliteľnosti: Demokrati s 5,8 percentami (+0,7 p.b.) a po dvojmesačnej pauze aj KDH so ziskom 5,3 percenta (+0,5 p.b.)
  • Pod hranicou 5 percent, ale so šancou na vstup do parlamentu s ohľadom na interval spoľahlivosti, je Maďarská aliancia – 4,2 percenta a hnutie SME RODINA s podporou 3,8 percenta
  • Za nimi sa umiestnila vládna SNS s 2,8 percentami a Za ľudí s 2,3 percentami. Ostatné subjekty by aktuálne získali menej ako 2 percentá
  • Deklarovaná volebná účasť je na úrovni 61,9 percenta, čo je najvyššia nameraná hodnota za ostatného pol roka a návrat k úrovni z jesene minulého roka

 

 

 

Dlhodobé trendy a dodatočné analýzy nájdete na tejto stránke.

 

Optikou experta

Mikulaš Hanes NMS Market Research Slovakia  Logo sociální sítě X

Výsledky komentuje Mikuláš Hanes, politický analytik NMS Market Research Slovakia.

Maďarské voľby ako inšpirácia? Situácia na Slovensku je iná

Cez víkend sa v Maďarsku uskutočnili parlamentné voľby, ktoré zásadne prekreslili politickú mapu krajiny a ukončili 16-ročnú vládu Viktora Orbána. Prispela k tomu kombinácia ekonomickej stagnácie, únavy z dlhodobého vládnutia Fideszu a najmä vznik presvedčivej alternatívy. Tento historický moment okamžite využili slovenskí opoziční predstavitelia s odkazom, že podobná zmena je možná aj na Slovensku. Ide však skôr o komunikačné skratky než o skutočnú podobnosť. Slovenský a maďarský príbeh sa v mnohých ohľadoch líšia. Pozrime sa, v čom konkrétne.

V čom sa Tisza líši od slovenskej opozície

Dnes sa na Slovensku často hovorí o potrebe spájania opozičných strán proti silnému premiérovi. Rovnaká myšlienka však rezonovala v Maďarsku už pred štyrmi rokmi. V roku 2022 sa proti Orbánovi spojilo až šesť opozičných strán do spoločnej kandidátky „Spoločne pre Maďarsko“. Spolu si v primárkach vybrali nadstraníckeho lídra.

Ani tento jednotný postup však na porážku Orbána nestačil. Opozícia získala takmer o milión hlasov menej a voľby prehrala. Orbána dokázala poraziť až úplne nová strana Tisza, ktorá v posledných voľbách nielen vyhrala, ale zároveň „vymazala“ z parlamentu všetky dovtedajšie opozičné strany. Pre viaceré z nich to môže znamenať aj koniec v politike.

V čom sa Viktor Orbán líši od Roberta Fica

Viktor Orbán a Robert Fico majú v niektorých hodnotových témach podobné postoje, no vývoj ich strán je odlišný. Obaja pôsobia v politike od začiatkov demokracie a po pobyte v opozícii sa viackrát dokázali vrátiť k moci aj s jednofarebnou vládou. Ich návraty boli vždy dôsledkom zlyhania predchádzajúcich vlád.

Zásadný rozdiel je však vo volebnej sile. Fidesz od roku 2010 nikdy neklesol pod hranicu 40 percent a svoju podporu si dlhodobo udržiaval či zvyšoval. Smer dosiahol podobný výsledok len raz – v roku 2012. Odvtedy prišiel o viac než 600-tisíc voličov a v roku 2020 výrazne prepadol.

Ani v tomto prípade nebola dôvodom úspechu spojená opozícia, ale nový líder na opozičnej scéne, ktorý dokázal osloviť aj časť sklamaných vládnych voličov. Aj preto sa na Slovensku vláda po voľbách demokraticky zmenila už štyrikrát, zatiaľ čo v Maďarsku až teraz.

Na čo bude stačiť 1,23 milióna hlasov?

Rozhodujúci faktor, ktorý napomohol výraznému úspechu Tiszy, bola rekordne vysoká volebná účasť, ktorá za štyri roky vzrástla o 10 percentuálnych bodov. Podobný nárast účasti sme na Slovensku zažili v roku 1998, keď vysoká mobilizácia voličov viedla k zmene vlády.

Keďže vznik novej silnej strany typu Tisza je na Slovensku málo pravdepodobný, opozícia sa musí spoliehať na svoj súčasný potenciál. Ak spočítame všetkých občanov, ktorí by aspoň teoreticky zvažovali voľbu jednej alebo viacero strán takzvanej opozičnej päťky, dostaneme približne 1,78 milióna ľudí. Vládna koalícia spolu so stranou Republika má takýto “maximálny rezervoár voličov” o niečo nižší– asi 1,65 milióna voličov.

Obe skupiny sú do značnej časti unikátne, čomu dopomáha silná polarizácia slovenskej spoločnosti. Avšak podľa aktuálneho volebného modelu majú obe skupiny spoločných približne 214-tisíc ľudí, ktorí sa rozhodujú medzi viacerými stranami a nájdu sa medzi nimi subjekty z oboch táborov.

Situácia je však zložitejšia. Niektorí voliči sú jasne rozhodnutí a určite prídu voliť. Iní sa rozhodujú na poslednú chvíľu – či vôbec prídu k urnám a komu dajú hlas. Preto sa pri odhadoch volebnej podpory v našom modeli používa systém koeficientov, ktorý zohľadňuje pravdepodobnosť účasti aj voľby konkrétnej strany. Hlas presvedčeného voliča má teda väčšiu váhu než hlas váhajúceho. Pri započítaní týchto faktorov by strany PS, SaS, Hnutie Slovensko, Demokrati a KDH pri účasti 61,9 percent získali spolu približne 1,23 milióna hlasov.

Za bežných okolností by tento počet stačil na zostavenie vlády – v minulosti dokonca aj na ústavnú väčšinu. V posledných voľbách však podobný počet hlasov nestačil Ivanovi Korčokovi na víťazstvo v prezidentských voľbách. Rovnako ako v roku 2024 možno aj v parlamentných voľbách 2027 očakávať vyššiu účasť, napr. vďaka mobilizácii na sociálnych sieťach formou odporúčaní od influencerov, ktorá je aj dva roky po prezidentských voľbách horúcou spoločenskou témou. A nemôžeme vylúčiť ani potenciálne zásahy zo zahraničia.

Ako zistil Ivan Korčok, to, čo v minulosti stačilo na výhru, už stačiť nemusí. Ak chce opozícia zopakovať „maďarský scenár“, musí výrazne zmobilizovať svojich voličov a získať čo najviac nerozhodnutých. Súčasná úroveň podpory jej na víťazstvo takmer určite nebude stačiť.

 


Podrobnejší pohľad do dát – zamerané na volebný potenciál

  • Progresívne Slovensko má volebný potenciál na úrovni 26,2 percenta a napĺňa ho na 77 percent. Ďalších voličov by dokázalo získať najmä od SaS a Demokratov
  • Preferenčne druhá najsilnejšia strana, Smer-SD, napĺňa svoj potenciál na 81 percent a dosahuje úroveň 21,1 percenta. Väčšina ich potenciálnych voličov dáva v súčasnosti prednosť Republike a Hlasu-SD
  • Hnutiu Republika nárastol za ostatného pol roka potenciál o 5 p.b. a v aprílovom zbere dát dosahuje 19,3 percenta, čo ukazuje, že toto hnutie začína byť akceptované pre čoraz viac voličov. Republika ho napĺňa len z 2/3, ďalších voličov dokáže brať najmä Smeru-SD a SNS
  • Dlhodobo vysoký potenciál dosahuje aj SaS, momentálne je na úrovni 14,3 percenta a liberáli ho napĺňajú len z polovice. Až tretina ich potenciálnych voličov dáva v súčasnosti prednosť PS, ďalších voličov vedia získať aj od Demokratov a KDH
  • O niečo nižší je potenciál Hnutia SLOVENSKO, v apríli dosiahol 10,7 percenta a “Matovičovi” ho napĺňajú na 60 percent. Hnutie je unikátne v tom, že momentálne dokáže brať voličov všetkým politickým subjektom nad 2 percentá, najviac však PS, KDH a Smeru
  • Volebný potenciál Hlasu-SD dosahuje 11,7 percenta, strana ho napĺňa len o niečo viac než z polovice. Až štvrtina ich potenciálnych voličov dáva prednosť Smeru-SD, osmina preferuje voľbu Republiky
  • Demokrati dosiahli v apríli potenciál rovných 12 percent, napĺňať ho momentálne dokážu len na 44 percent. Štvrtina ich potenciálnych voličov by v súčasnosti volila PS, desatina by preferovala SaS a dvanástina uprednostňuje KDH
  • Volebný potenciál KDH je na úrovni 9,1 percenta, kresťanskí demokrati ho napĺňajú len z polovice. Ich potenciálni voliči sú široko rozkročení, KDH dokáže “loviť” u voličov hnutia SLOVENSKO, PS, Maďarskej Aliancie, SaS, ale aj Hlasu-SD
  • Maďarská Aliancia sa dlhodobo potýka s nízkym volebným potenciálom, ktorý limituje početnosť občanov maďarskej národnosti a ich nižšia ochota zúčastniť sa volieb. V aprílovom volebnom modeli dosiahol úroveň 5,1 percenta a Maďarská Aliancia ho napĺňa na 82 percent. Ďalších voličov môže čerpať najmä od PS a Republiky
  • Hnutie SME RODINA dosahuje volebný potenciál 6,6 percenta, napĺňa ho na 59 percent. Ďalších voličov dokáže získať od PS, Smeru-SD a Hlasu-SD
  • Volebný potenciál najmenšej koaličnej strany SNS dosahuje 5,2 percenta, národniari ho napĺňajú na 54 percent. Viac ako štvrtina ich potenciálnych voličov momentálne preferuje voľbu Smeru-SD alebo Republiky

 

Prepočet na mandáty

Ak sa pozrieme na rozloženie mandátov v NR SR na základe aprílového volebného modelu, vyzeralo by nasledovne:

  • PS: 36 mandátov
  • Smer-SD: 31 mandátov
  • Republika: 25 mandátov
  • SaS: 13 mandátov
  • Hnutie Slovensko: 13 mandátov
  • Hlas-SD: 13 mandátov
  • Demokrati: 10 mandátov
  • KDH: 9 mandátov

 

Výsledky v intervale spoľahlivosti

  • namerané výsledky sa s 95 % pravdepodobnosťou nachádzajú v uvedenom intervale
  • štatistická odchýlka sa pri stranách s podporou nad 20 % pohybuje +/- 3,3 p.b., pri stranách s podporou okolo 5% +/- 1,6 p.b.

 

 

Volebné jadro

  • udáva percento voličov, ktorí sú pevne rozhodnutí, že by danú stranu volili
  • v grafe sú zobrazené strany s volebným jadrom nad 0.5%

 

Volebný potenciál

  • udáva maximálny % zisk danej politickej strany
  • okrem rozhodnutých voličov zahrnuje aj tých, ktorí danú stranu zvažujú
  • súčet presahuje 100 percent, vzhľadom k tomu, že 1 volič môže zvoliť viacero strán, ktoré zvažuje
  • v grafe sú zobrazené strany s volebným potenciálom nad 2%

 

 

Metodológia prieskumu

Zber dát prebiehal online cez National Sample. Vzorka je reprezentatívna pre populáciu SR vo veku nad 18 rokov. Dáta boli zbierané v čase od 08. 04. – 13. 04. 2026. Prieskumu sa zúčastnilo 1 001 respondentov.

Vzorka je vážená multidimenzionálnym vážením podľa týchto kategórií: pohlavie, vek, kraj, veľkosť miesta trvalého bydliska, vzdelanie, národnosť, voľba vo voľbách do NRSR 2023.

Do výpočtu volebného modelu, volebného potenciálu a volebného jadra vstupuje každý volič s váhou, ktorá je určená silou jeho presvedčenia ísť voliť.

Prieskum nemá zadávateľa. Agentúra NMS ho zrealizovala na vlastné náklady.

Publikácia výsledkov

Pri publikovaní výsledkov uvádzajte zdroj dát NMS Market Research Slovakia s aktívnym linkom na tento článok.

 

Kontakt pre médiá

Mikuláš Hanes, NMS Market Research Slovakia – [email protected], +421 948 542 501

O agentúre

NMS Market Research je výskumná agentúra s viac ako 20 ročnou históriou. Okrem výskumu trhu, ktorý poskytuje stovkám klientov z celého sveta, skúma aj politické a spoločenské témy. Na Slovensku má samostatnú pobočku NMS Market Research Slovakia. Okrem toho pôsobí v Česku, Maďarsku a Thajsku. NMS je členom medzinárodnej organizácie ESOMAR a národnej organizácie SAVA.