Slováci podceňujú prípravy na blackout. Ten by najviac zasiahol chudobných a obyvateľov Bratislavského kraja

V apríli 2025 zažilo Španielsko najväčší výpadok elektriny za posledné desaťročia, ktorý ochromil životy desiatok miliónov ľudí. O pár mesiacov neskôr zasiahla rozsiahla porucha aj Českú republiku, kde technická chyba spôsobila výpadok v niekoľkých regiónoch vrátane hlavného mesta. Tieto udalosti ukazujú, že ani technologicky vyspelé krajiny nie sú imúnne voči kolapsu energetickej infraštruktúry. V čase, keď je elektrina základom fungovania domácností, dopravy, zdravotníctva či komunikácie, je nevyhnutné, aby sa aj slovenské domácnosti začali systematicky pripravovať na možnosť dlhodobého výpadku.

Na Slovensku zatiaľ neexistuje aktuálna sada odporúčaní týkajúcich sa správania počas mimoriadnych situácií, ktoré môže sprevádzať dlhodobý plošný výpadok elektriny. Preto sme sa pri príprave tohto prieskumu inšpirovali zoznamami nevyhnutných položiek potrebných pri krízových situáciách, ktoré v rámci príručiek zverejňujú štátne autority vo Švédsku, Fínsku a Českej Republike.

 

Pri blackoute sú najzraniteľnejšie nízkopríjmové domácnosti a obyvatelia Bratislavského kraja

Rovná polovica Slovákov a Sloveniek uviedla, že v domácnosti má minimálne dve tretiny položiek zo zoznamu potrebných vecí pri krízových situáciách.

Lepšie sú na krízové situácie vybavení muži, mladšie generácie, či ľudia s vyšším príjmom. Naopak, viac položiek zo zoznamu chýba v domácnostiach s nižším príjmom či obyvateľom Bratislavského kraja.  

„Kým slabšia vybavenosť u nízkopríjmových skupín môže súvisieť s financiami, pri domácnostiach z okolia Bratislavy to môže byť v dôsledku vyššieho pomeru ľudí bývajúcich v bytoch. Obyvatelia bytoviek majú celkovo menej vybavenia a zároveň menej priestoru na predmety, ktoré každodenne nepotrebujú. Ľudia z mesta sú zároveň zvyknutí na lepšiu dostupnosť obchodov a služieb, preto môžu častejšie nadobúdať dojem, že v prípade potreby si dokáže všetko rýchlo zabezpečiť,“ vysvetľuje zistenia analytik NMS Mikuláš Hanes.

 

Samozrejmosťou sú zápalky a hygienické potreby, raritou je nezávislý zdroj elektriny

Z testovaného zoznamu sa v domácnostiach najčastejšie vyskytujú zápalky alebo zapaľovač a zásoba základných hygienických potrieb. Oboje má v domácnosti zhodne po 95 percent obyvateľstva. Nasleduje lekárnička, zásoba liekov na predpis a základných liečiv a mobilný svetelný zdroj na baterky, ktoré vlastní viac ako 85 percent ľudí.

Najčastejšie v slovenských domácnostiach absentuje nezávislý zdroj elektriny (napr. solárny panel alebo elektrocentrála s palivom), ktorý vlastní len 11 percent opýtaných. 40 percent ľudí má  svoje osobné doklady vo vodeodolnom priečinku, čo je odborníkmi odporúčaný postup z dôvodu možného vytopenia alebo záplav, prípadne pri nutnosti rýchlej evakuácie. Necelá polovica respondentov v prieskume uviedla, že sa v ich domácnosti nachádza rádio na baterky, ktoré v prípade výpadku elektriny a internetu slúži na získavanie dôležitých informácií od štátnych orgánov.

 

Väčšina domácností je pripravená fungovať bez elektriny po dobu 12 hodín

60 percent opýtaných žije v domácnostiach, ktoré sú podľa nich pripravené len na krátke výpadky elektriny v trvaní do 12 hodín. Ďalšia štvrtina opýtaných usúdila, že ich domácnosť je pripravená na výpadok elektriny v trvaní maximálne 1 dňa. Iba 13 percent opýtaných si myslí, že ich domácnosť je pripravená na dlhší výpadok ako je 24 hodín.

Odporúčania odborníkov a štátnych autorít z viacerých krajín EÚ však hovoria o období 72 hodín, na  ktoré by mali byť domácnosti pripravené. Viac ako 72 hodín by však dokázalo fungovať bez elektriny len 6 percent slovenských domácností.

 

Názory ľudí o príprave na blackout sú od odporúčaní odborníkov vzdialené

Slováci a Slovenky sa k odporúčaným 72 hodinám nepribližujú ani svojim reálnym vybavením domácností, ani svojimi odhadmi, ako dlho by mali dokázať bez elektriny fungovať.

Najviac ľudí si myslí, že stačí, aby boli domácnosti vybavené fungovať bez elektriny po dobu 12 hodín. Je to názor polovice populácie. Ďalšia tretina odhaduje, že by to malo byť od 12 do 24 hodín. Na obdobie od 24 hodín do 72 hodín by mali byť domácnosti pripravené podľa 16 percent populácie. Len 6 percent ľudí si myslí, že by domácnosti mali byť pripravené fungovať na obdobie bez elektriny viac ako 72 hodín.

„Slováci podceňujú časové obdobie, na ktoré by mali byť ich domácnosti pripravené zvládnuť aj bez elektriny. Predpokladáme, že informovanosť a osveta v tejto téme by mnohým domácnostiam pomohla lepšie pripraviť sa na prípadné krízové situácie,“ dodáva analytik Mikuláš Hanes.

 

O prieskume

Online prieskum prebiehal v čase od 06. 08. – 10. 08. 2025. Zber dát bol realizovaný cez National Sample. Zúčastnilo sa ho 1 000 respondentov, ktorí tvorili reprezentatívnu vzorku online populácie vo veku 18+ rokov. Prieskum nemá zadávateľa, vznikol na náklady agentúry.

 

Autori prieskumu

Mikuláš Hanes, politický analytik, mikulas.hanes@nms.eu, +421 948 542 501

 

O agentúre

NMS Market Research je výskumná agentúra s viac ako 20 ročnou históriou. Okrem výskumu trhu, ktorý poskytuje stovkám klientov z celého sveta, skúma aj politické a spoločenské témy. Na Slovensku má samostatnú pobočku NMS Market Research Slovakia. Okrem toho pôsobí v Česku, Maďarsku a Thajsku. NMS je členom medzinárodnej organizácie ESOMAR a národnej organizácie SAVA.