Spoločnosť rozdeľuje otázka o tom, či má vlastný názor nejaké hranice a v akej podobe sme ochotní ho tolerovať. Polovica populácie si myslí, že je v poriadku vyjadriť svoj názor aj za cenu, že niekoho zraní. Zároveň však polovica populácie priznáva, že sú ochotní vymazať si zo sociálnych sietí ľudí, ktorí zdieľajú urážlivé príspevky a neslušné komentáre. 

O politickej budúcnosti bývalého prezidentského kandidáta Ivana Korčoka sa pravidelne diskutuje. Úvahy o smerovaní jeho ďalších krokov zosilneli najmä po tom, čo sám Ivan Korčok potvrdil, že vidí svoju budúcnosť v slovenskej politike. 

Väčšina populácie si myslí, že sociálne médiá ovplyvňujú vývoj demokracie na Slovensku a prevláda názor, že je to predovšetkým negatívnym smerom. Rovnako vidia ľudia negatívny vplyv sociálnych sietí aj na iné oblasti, ktoré formujú tak jednotlivca, ako aj obraz našej krajiny. 

Ak by v amerických voľbách volili Slováci, za prezidentku by si zvolili kandidátku Demokratickej strany Kamalu Harris. Trump by z tohto súboja vyšiel porazený. Na druhej strane kandidát Republikánov má na Slovensku väčšiu podporu ako v susednom Česku. 

V porovnaní s minulým rokom v populácii narástol podiel ľudí prežívajúcich negatívne emócie. Týka sa to predovšetkým mladých generácií. Slováci a Slovenky vnímajú potrebu dostupnej a bezplatnej psychologickej pomoci. Napriek tomu sú niektoré organizácie, ktoré ju na Slovensku poskytujú, v ohrození. 

Polovica populácie získava informácie o dianí doma a vo svete zo sociálnych sietí. Sú druhým najvyužívanejším zdrojom týchto informácií, pričom u mladších generácií dokonca predbehli aj televízne spravodajstvo. Do popredia sa dostávajú aj spravodajské podcasty, ktoré dobehli klasickú tlač.