Volebný model november 2026: Voliči Hlasu hľadajú svoj nový Smer

Kľúčové zistenia

• Ak by sa parlamentné voľby konali na začiatku novembra, podľa volebného modelu agentúry NMS Market Research Slovakia by ich vyhralo Progresívne Slovensko so ziskom 19,2 percenta, čo je v porovnaní s októbrom mierny pokles o 0,3 p.b.
• Za ním by sa umiestnila strana Smer-SD s podporou na úrovni 17,9 percenta (+0,1 p.b.), náskok lídra sa tak zmenšil na 1,4 p.b. 
• Na treťom mieste sa drží mimoparlamentné hnutie Republika, ktoré by aktuálne získalo 13 percent a pokračuje v poklese podpory (-1,2 p.b.). Odstup Republiky od druhého Smeru-SD sa zväčšil na 4,8 p.b. 
• Hnutie SLOVENSKO by získalo podporu 9,8 percenta, čo je nárast o 0,9 p.b. Nasleduje strana SaS so ziskom 7,9 percenta, čo je takmer totožný výsledok ako v meraní pred mesiacom (-0,2 p.b.). Po októbrovom poklese si koaličná strana Hlas-SD polepšila o 1,5 p.b. a so ziskom 7,4 percenta sa posunula pred KDH. 
• KDH si po minulomesačnom raste pohoršilo o 1,1 p.b. a s 5 percentami sa drží tesne nad hranicou potrebnou na vstup do parlamentu. Tesne pod ňou zostávajú Demokrati so ziskom 4,9 percenta, čo je rovnaký výsledok ako v októbri, pri zohľadnení intervalu spoľahlivosti však vstup do parlamentu nie je vylúčený. 
• Ďalej sa umiestnila Maďarská aliancia s 3,1 percenta (-0,1 p.b.), Právo na pravdu s podporou 3 percent (+0,7 p.b.) a hnutie Sme rodina s 2,3 percenta (-0,8 p.b.). Ostatné subjekty získali menej ako 2 percentá. 
• Deklarovaná volebná účasť je na úrovni 59,8 percenta oprávnených voličov, čo je o 1,1 p.b. viac ako v októbrovom volebnom modeli.

 

 

Podrobnejší pohľad do dát – zamerané na prelivy voličov

• Progresívne Slovensko si v porovnaní s voľbami na jeseň 2023 dokázalo udržať dve tretiny svojich voličov, najväčší odliv od PS bol k SaS a Demokratom, ďalej k hnutiu SLOVENSKO a k nerozhodnutým. Nových voličov, ktorými si progresívci tento odliv kompenzovali, získali najmä z radov ľudí, ktorí v roku 2023 nevolili, a od bývalých voličov SaS, Hlasu-SD a hnutia OĽaNO. 

• Smeru-SD sa darí udržiavať si viac ako polovicu voličov z roku 2023. Takmer pätina jeho voličov z týchto volieb odišla k Republike, ďalší sa radia medzi nerozhodnutých. Straty čiastočne kompenzoval z radov nevoličov z roku 2023 a od svojich koaličných partnerov Hlasu-SD a SNS. 

• Strane Hlas-SD sa podarilo udržať iba viac ako tretinu voličov z jesenných volieb v roku 2023. Sklamaní voliči tejto strany išli najmä k Republike a k nerozhodnutým – približne každý šiesty volič či volička Hlasu-SD z roku 2023 by momentálne chcel ísť voliť, ale nevie si vybrať z ponuky politických strán. Ďalší sa „rozpŕchli“ k PS, Smeru-SD a medzi nevoličov. 

• Hnutie OĽaNO (dnes hnutie SLOVENSKO) si udržalo necelé tri pätiny svojich voličov z jesene 2023, sklamaní voliči hnutia sa najčastejšie radia medzi nerozhodnutých alebo preferujú PS a Demokratov. Nových voličov získava najmä od KDH, PS a Demokratov, ale aj spomedzi nevoličov z roku 2023. 

• KDH si udržalo o niečo viac ako polovicu voličov z roku 2023. Najčastejšie sa presunuli k hnutiu SLOVENSKO a k nerozhodnutým, ďalej k PS, Demokratom a Republike. 

• SaS si udržala približne polovicu svojich voličov z roku 2023, sklamaní voliči liberálov najčastejšie zakotvili u PS, ďalej medzi nerozhodnutými, u Republiky a hnutia SLOVENSKO. SaS sa darí čerpať nových voličov najmä od PS, ale aj spomedzi nevoličov z roku 2023 a od Hlasu-SD a SNS. 

• Hnutie Republika sa do parlamentu v roku 2023 nedostalo, a preto pri náraste jeho podpory nie je ničím prekvapujúcim, že sa mu podarilo zachovať takmer 8 z 10 voličov spred troch rokov. Nových voličov čerpalo najmä od sklamaných voličov koaličných strán Smer-SD a Hlas-SD a spomedzi nevoličov z roku 2023, menšiu časť dokázalo získať aj od SNS, KDH a SaS. 

 

Mandáty

Ak sa pozrieme na rozloženie mandátov v NR SR na základe aktuálneho volebného modelu, vyzeralo by nasledovne:

• PS: 36 mandátov
• Smer-SD: 34 mandátov
• Republika: 24 mandátov
• Hnutie Slovensko: 18 mandátov
• SaS: 15 mandátov
• Hlas-SD: 14 mandátov
• KDH: 9 mandátov

 

Výsledky v intervale spoľahlivosti

• namerané výsledky sa s 95 % pravdepodobnosťou nachádzajú v uvedenom intervale
• štatistická odchýlka sa pri stranách s podporou nad 20 % pohybuje +/- 3,3 p.b., pri stranách s podporou okolo 5 % +/- 1,7 p.b.

 

Volebné jadro

• udáva percento voličov, ktorí sú pevne rozhodnutí, že by danú stranu volili
• v grafe sú zobrazené strany s volebným jadrom nad 0,5 %

 

Volebný potenciál

• udáva maximálny % zisk danej politickej strany
• okrem rozhodnutých voličov zahrnuje aj tých, ktorí danú stranu zvažujú
• súčet presahuje 100 percent, vzhľadom k tomu, že 1 volič môže zvoliť viacero strán, ktoré zvažuje
• v grafe sú zobrazené strany s volebným potenciálom nad 2 %

 

Komentár Mikiho Hanesa

 

Komentuje Mikuláš Hanes, politický analytik NMS Market Research Slovakia.

Sklamaní voliči Hlasu hľadajú svoj s(S)mer

Keď sa koaličný boj mení na boj o voliča

Kritika Roberta Fica voči disciplíne a pevnosti poslaneckých klubov Hlasu-SD a SNS nie je len prejavom frustrácie z komplikovaného vládnutia. Je aj signálom začínajúceho súboja o voličov v rámci súčasného mocenského tábora. Premiér dobre vie, že najbližšie voľby sa nebudú rozhodovať len na osi koalícia verzus opozícia, ale aj v zápase o podobný typ voliča, ktorý dnes osciluje medzi Smerom, Hlasom, Republikou a ďalšími subjektmi národno-konzervatívneho či protestného spektra. 

Robert Fico bol počas celej svojej politickej kariéry mimoriadne úspešný v získavaní voličov svojich koaličných partnerov. Či už išlo o HZDS, SNS alebo Most-Híd, Smer dokázal z pozície dominantnej vládnej strany postupne preberať časť ich elektorátu. Súčasná kritika koaličných strán preto nie je ničím novým. Tentoraz však vstupuje do hry viac premenných ako v minulosti. 

Vládna únava mení pravidlá hry

Hoci bol Fico úspešný v absorbovaní voličov koaličných partnerov, existuje aj menej priaznivý fakt – Smeru sa po štvorročnom vládnutí od roku 2010 nikdy nepodarilo v nasledujúcich voľbách získať viac hlasov ako v tých predchádzajúcich. Vládnutie prináša opotrebovanie, stratu protestného potenciálu a zodpovednosť za výsledky. 

To platí aj dnes. Rastúca nespokojnosť sa netýka iba opozície, ale postupne zasahuje aj voličov koaličných strán. V situácii, keď je čoraz ťažšie získavať nových podporovateľov mimo vlastného tábora, sa premiér prirodzene sústreďuje na presuny vo vnútri existujúceho elektorátu. 

Hľadajú nový smer, nie nevyhnutne Smer

Najväčším bojiskom sa stáva Hlas-SD. Približne pätina jeho voličov z roku 2023 sa dnes radí medzi nerozhodnutých alebo nevoličov. Práve o nich sa bude zvádzať jeden z najdôležitejších súbojov nasledujúcich mesiacov. 

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že prirodzeným príjemcom týchto voličov bude Smer. Realita však môže byť zložitejšia. Veľká časť podporovateľov Hlasu pôvodne odišla v minulosti od Smeru práve preto, že im prekážal Ficov posun k nacionalistickejšej rétorike, ostrejšej polarizácii a konfliktnejšiemu štýlu politiky. 

Nejde teda o voličov, ktorí zo Smeru odišli pre nedostatok radikalizmu. Mnohí odišli práve preto, že ho bolo priveľa a aktuálne sa rozhliadajú po ďalších alternatívach. 

 

 

Alternatív pribúda

Práve tu sa otvára priestor pre konkurenciu. Republika už nepôsobí len ako protestný subjekt na okraji systému. Vďaka spolupráci s predstaviteľmi Hlasu na regionálnej úrovni sa pre časť bývalých voličov Hlasu (ale aj Smeru-SD a SNS) stáva prijateľnejšou alternatívou kombinujúcou kritiku vlády aj opozície.

Svoje miesto v tomto priestore sa bude snažiť nájsť aj pripravovaný projekt Tomáša Tarabu. Ten môže byť atraktívny najmä pre voličov, ktorí sympatizujú s konzervatívnymi a národne orientovanými témami, no zároveň nevnímajú Republiku ako prijateľnú voľbu alebo sú sklamaní z fungovania súčasnej vládnej koalície. A práve ďalšie trieštenie tohto priestoru predstavuje pre Roberta Fica problém, s ktorým sa pri predchádzajúcich vládach stretával len v obmedzenej miere. 

Významným hráčom sa stáva aj potvrdené spojenie Borisa Kollára a Richarda Sulíka. Kollár si zachováva potenciál oslovovať voličov, ktorí kladú dôraz na sociálnu a pro-rodinnú politiku. Práve medzi bývalými voličmi Sme rodina a OĽaNO sa nachádza časť ľudí, ktorí v roku 2023 podporili Hlas ako umiernenejšiu a stabilnejšiu alternatívu. Sulík pritom neprináša iba ekonomické témy, ale aj kritiku migrácie a vedenia EÚ, s ktorou sa mnohí bývalí koaliční voliči dokážu stotožniť. 

Najťažší súboj za dlhý čas

Premiérove útoky na stabilitu Hlasu a SNS preto môžu byť menej prejavom sebavedomia a viac prejavom obavy. Nie preto, že by Smer strácal dominanciu, ale preto, že sa mení logika pohybu voličov v jeho prirodzenom priestore. To, čo v minulosti fungovalo takmer automaticky, dnes prestáva byť samozrejmosťou. 

Práve preto môže byť rozhodujúcou otázkou najbližších volieb nie to, koľko voličov stratí Hlas-SD, ale kam sa napokon vydajú. Sklamaní voliči Hlasu totiž dnes hľadajú svoj smer. A vôbec nie je isté, že to bude práve Smer. 

---

Metodológia prieskumu

Zber dát bol realizovaný pomocou online dopytovania. Vzorka je reprezentatívna pre online populáciu SR vo veku nad 18 rokov. Dáta boli zbierané v čase od 05. 11. do 08. 11. 2026. Prieskumu sa zúčastnilo 1 004 respondentov. Vzorka je vážená multidimenzionálnym vážením podľa týchto kategórií: pohlavie, vek, kraj, veľkosť miesta trvalého bydliska, vzdelanie, národnosť, voľba vo voľbách do NRSR 2023. Do výpočtu volebného modelu, volebného potenciálu a volebného jadra vstupuje každý volič s váhou, ktorá je určená silou jeho presvedčenia ísť voliť.

Prieskum nemá zadávateľa. Agentúra NMS ho zrealizovala na vlastné náklady.

Publikácia výsledkov

Pri publikovaní výsledkov uvádzajte zdroj dát NMS Market Research Slovakia s aktívnym linkom na tento článok.

Kontakt pre médiá

Mikuláš Hanes, NMS Market Research Slovakia – [email protected], +421 948 542 501

O agentúre

NMS Market Research je výskumná agentúra s viac ako 20-ročnou históriou. Okrem výskumu trhu, ktorý poskytuje stovkám klientov z celého sveta, skúma aj politické a spoločenské témy. Na Slovensku má samostatnú pobočku NMS Market Research Slovakia. Okrem toho pôsobí v Česku, Maďarsku a Thajsku. NMS je členom medzinárodnej organizácie ESOMAR a národnej organizácie SAVA.