Dôveryhodnosť inštitúcií: Najviac dôverujeme hasičom, najmenej parlamentu

Bývalá fínska premiérka Sanna Marin tvrdí, že za úspechom Fínska je najmä vysoká úroveň dôvery v inštitúcie. Ide o krajinu s podobným počtom obyvateľov ako Slovensko, avšak s dvojnásobným HDP na obyvateľa. Sme na fínskej ceste? Poďme sa spoločne pozrieť, ako je to s dôveryhodnosťou inštitúcií na Slovensku.

Najviac dôverujeme hasičom

Najdôveryhodnejšou inštitúciou medzi obyvateľstvom Slovenska je Hasičský a záchranný zbor SR. Dôveru mu deklaruje 89 percent dospelej populácie. Vysokú dôveryhodnosť dosahuje Hasičský zbor medzi všetkými demografickými skupinami aj medzi ľuďmi s odlišnými politickými preferenciami.

S výrazným odstupom nasleduje armáda, ktorej dôveruje takmer 60 percent ľudí. Častejšie ide o staršie ročníky, konkrétne generáciu baby boomers (62+) a ľudí angažovaných v politike, ktorí sa zvyknú zúčastňovať na väčšine volieb.

Samosprávy stabilne disponujú pomerne vysokou úrovňou dôvery, ktorá aktuálne dosahuje hodnotu 52 percent. Samosprávam nadpriemerne dôverujú muži, ľudia s vysokoškolským vzdelaním, najstaršie generácie a obyvatelia hlavného mesta. Z hľadiska straníckej príslušnosti majú dôveru najmä od voličov Progresívneho Slovenska.

Až za týmito inštitúciami nasleduje polícia, súdy a prezidentský úrad. Polícii dôveruje menej ako polovica obyvateľov, Úradu prezidenta niečo cez tretinu populácie. Porovnateľnú dôveru majú aj súdy, dôveruje im 34 percent obyvateľstva Slovenska. Všetky tri inštitúcie spája nadpriemerná dôvera od voličov strán vládnej koalície.

Vláda a parlament sú najmenej dôveryhodné inštitúcie

Na samom chvoste dôveryhodnosti sa nachádzajú vláda a parlament. Kým Vláde SR deklaruje dôveru viac ako štvrtina populácie, v prípade parlamentu je to menej ako pätina – konkrétne 17 percent. V oboch prípadoch ide najmä o najstaršie generácie a voličov súčasných koaličných strán.

„V žiadnom prípade teda nemôžeme hovoriť o „fínskej ceste“. Dôveryhodnosť domácich inštitúcií je v porovnaní s Fínskom v zásadnom rozpore. Vláde a parlamentu tam dôveruje približne polovica populácie. Výrazné rozdiely sú aj v dôveryhodnosti súdov a polície – vo Fínsku im dôveruje viac ako 75 % obyvateľov,“ dodáva spoluautor prieskumu Michal Mislovič.

Medzinárodným inštitúciám ľudia dôverujú viac ako vláde a parlamentu

Najdôveryhodnejšou medzinárodnou inštitúciou, ktorej je Slovensko členom, je Vyšehradská štvorka (V4) s dôverou prejavenou od 49 percent slovenského obyvateľstva. Nasledujú NATO a Organizácia Spojených národov s dôverou nad 40 percent. Európskej únii dôveruje 39 percent opýtaných.

Vyšehradskej štvorke dôverujú výrazne častejšie muži a staršie generácie. Okrem nich deklarujú oproti priemeru V4 vyššiu dôveru aj voliči súčasnej koalície.

Dôveryhodnosť NATO a EÚ je vyššia medzi najmladšou generáciou Z, vysokoškolsky vzdelanými, obyvateľmi Bratislavského kraja a medzi voličmi súčasnej opozície.

Proti sebe stoja ľudia s odlišným politickým názorom aj ľudia rôzneho veku

Odlišný politický názor sa podpisuje aj na tom, na ktoré inštitúcie nazeráme s väčšou dôverou. Kým voliči koaličných strán dôverujú viac domácim inštitúciám, vrátane prezidenta, vlády a parlamentu, voliči opozičných strán pociťujú silnejšiu dôveru k OSN, NATO a Európskej únii. Nevoliči oproti ostatným voličským skupinám dôverujú všetkým inštitúciám najmenej.

Podobný, nie však úplne rovnaký, vzorec platí aj pre ľudí rôzneho veku. Staršie generácie, kde nájdeme častejšie voličov koaličných strán, v porovnaní s mladými viac dôverujú domácim inštitúciám. Pri medzinárodných inštitúciách závisí od toho, na ktorú sa pýtame. Cítia silnú dôveru k V4, menej dôverčiví sú k EÚ a NATO.

U mladých je to jednoznačnejšie – výrazne väčšiu dôveru pociťujú k medzinárodným inštitúciám než k tým domácim. Nižší vek však súvisí aj s väčším podielom ľudí, ktorí sa nevedia vyjadriť.

Zaujímavý je aj pohľad na ľudí rôzneho stupňa vzdelania. Pri domácich inštitúciách je dôvera medzi ľuďmi rôzneho vzdelania porovnateľná. Iná situácia nastáva pri hodnotení dôvery medzinárodných inštitúcií, kde s vyšším stupňom vzdelania rastie aj miera prejavenej dôvery.

„Pohľad na dôveryhodnosť medzinárodných inštitúcií naznačuje dve hlavné zistenia. Po prvé, potvrdzuje sa, že polarizácia sa neprejavuje len medzi voličmi koalície a opozície, ale aj medzi mladšími a staršími generáciami. Po druhé, úroveň dôvery v medzinárodné inštitúcie je výrazne vyššia ako dôvera v národný parlament alebo vládu SR. Napriek kritike EÚ či NATO zo strany niektorých politikov si tieto inštitúcie u obyvateľov udržiavajú stále vyššiu dôveryhodnosť. Hlavným zistením je, že ak prosperita a napredovanie vyplývajú z úrovne dôvery v inštitúcie, Slovenskú republiku čaká ešte veľmi dlhá cesta. Príklady úspešných modelov existujú – jedným z nich je Fínsko,“ hovorí Michal Mislovič z NMS.

O prieskume

Online prieskum prebiehal v čase od 04. 02. – 08. 02. 2026. Zber dát bol realizovaný cez National Sample. Zúčastnilo sa ho 1 003 respondentov, ktorí tvorili reprezentatívnu vzorku online populácie vo veku 18+ rokov. Prieskum nemá zadávateľa, vznikol na náklady agentúry.

Autori prieskumu

Michal Mislovič, analytik a Client Service Manager, [email protected]

O agentúre

NMS Market Research je výskumná agentúra s viac ako 20-ročnou históriou. Okrem výskumu trhu, ktorý poskytuje stovkám klientov z celého sveta, skúma aj politické a spoločenské témy. Na Slovensku má samostatnú pobočku NMS Market Research Slovakia. Okrem toho pôsobí v Česku, Maďarsku a Thajsku. NMS je členom medzinárodnej organizácie ESOMAR a národnej organizácie SAVA.