Volebný model júl 2025: Lídri postupne klesajú, pomôže spájanie?

Júlový volebný model agentúry NMS Market Research priniesol niekoľko zmien z hľadiska vývoja voličskej podpory. Oba lídri rebríčkov mierne poklesli, do parlamentu by sa dostalo až 8 politických subjektov. Vyvstáva tak otázka ohľadom spájania strán do blokov, ktorú nadhodil už aj súčasný premiér Robert Fico. Je spájanie cesta? Prečítajte si komentár nášho politického analytika Mikuláša Hanesa. Prieskum nemá zadávateľa. Agentúra NMS ho zrealizovala na vlastné náklady.

Optikou experta

Mikulaš Hanes NMS Market Research Slovakia  Logo sociální sítě X

Výsledky popisuje Mikuláš Hanes, politický analytik NMS Market Research Slovakia.

 

Kľúčové zistenia

  • Ak by sa parlamentné voľby konali začiatkom júla 2025, na prvom mieste by sa podľa volebného modelu agentúry NMS Market Research Slovakia umiestnilo Progresívne Slovensko, ktoré by získalo podporu na úrovni 20,9 %. Hoci si progresívci stále držia prvé miesto, po niekoľkých mesiacoch stabilnej podpory zaznamenali medzimesačný pokles o 2,1 p.b.
  • Podobnú trajektóriu má aj podpora druhej najpopulárnejšej strany, Smeru-SD, ktorý by momentálne získal vo voľbách 18,1 %. Aj v tomto prípade sa jedná o pokles v porovnaní s podporou nameranou v júni, konkrétne o 1,7 p.b.
  • O tretie miesto stále prebieha súboj medzi Republikou a Hlasom-SD. Momentálne má mierne navrch Republika s podporou 10,3 %, čo je medzimesačný nárast o 1 p.b.
  • Hlas-SD by získal vo volebnom modeli agentúry NMS Market Research Slovakia podporu 9,7 %, čo je v porovnaní s júnom o 0,7 p.b. viac, no stále v rámci štatistickej odchýlky
  • Do parlamentu by sa dostali aj hnutie Slovensko (7,1%), SaS (6,7%), KDH (6,2%) a tesne aj Demokrati s podporou na úrovni (5,2%).

 

 

Podpora PS poklesla, väčšinu by získal až 5 stranový zlepenec

Hegemóni politického spektra – Progresívne Slovensko a Smer-SD – zaznamenávajú od začiatku roka stagnáciu alebo pokles podpory. Ak by voľby dopadli s takýmto výsledkom, jednalo by sa o druhý najnižší zisk víťaza. Nižší volebný zisk dosiahlo iba HZDS vo voľbách v roku 2002 (19,5 %), čo malo okrem iného za následok možnosť obísť víťaza volieb a zostaviť druhú vládu Mikuláša Dzurindu.

Ak by v súčasnosti chcelo PS takémuto scenáru zabrániť, bolo by nútené zostaviť 5 koalíciu v zostave PS + Slovensko + SaS + KDH + Demokrati, ktorá by mala väčšinu 82 hlasov. To stavia progresívcov do veľmi ťažkej situácie. Ako rásť (alebo aspoň neklesať) a zároveň tým nepotopiť šance potenciálnych koaličných partnerov? Navyše dáta ukazujú, že potenciál PS sa prekrýva najmä s tými stranami, s ktorými sa zhodnú na viacerých “hodnotových témach” a teda ich vypadnutie z parlamentu by znamenalo aj oslabenie tohto názorového prúdu v potenciálnej vláde.

 

Premiér nadhodil debatu o spájaní. Oproti opozícii by mal výhodu

V tom istom čase premiér Robert Fico reaguje na atomizáciu politickej scény návrhmi na spájanie politických subjektov do akýchsi blokov v očakávaní, že práve jemu sa podarí vytvoriť najsilnejší blok a získať volebné víťazstvo na svoju stranu. Hrá sa o prepadnuté hlasy a magnetizmus víťaza volieb, ktorý aj v roku 2023 pomohol Smeru-SD, keď sa mu vo finiši s vidinou porážky silnejúceho Progresívneho Slovenska podarilo stiahnuť Republiku pod hranicu 5 %.

Robert Fico má v tomto ľahšiu úlohu, jeho výzvy k spájaniu sú vlastne snahou o prinavrátenie sklamaných voličov Smeru-SD, ktorého podpora pred vyše dekádou atakovala 40 % (a pripočítať k tomu môžeme ešte samostatnú SNS).

Spájanie na opozičnom pôdoryse by malo jediný leitmotív – porážku Roberta Fica. Pre obidva bloky by bola dôležitým faktorom spájania aj snaha o to, aby neprepadol ani jeden hlas.

 

Je spájanie cesta? Príklady z minulosti naznačujú odpoveď

Pre obidva potenciálne bloky však história pozná príklady: či už sa jedná o spájanie sa ako formu volebného vehiklu do parlamentu alebo budovanie protestných koalícií proti lídrovi druhého tábora. V ostatných 10 rokoch to znamenalo komplikované vládnutie, rozpady vlád a prinieslo to iba ďalšiu fragmentáciu straníckeho spektra a absenciu reforiem, ktoré ako krajina nevyhnutne potrebujeme, no chýbala na ne politická vôľa.

Preto ak by malo dôjsť k zmysluplnému spájaniu, malo by sa jednať o spájanie strán (nie len subjektov na kandidátku), ktoré je založené na spoločných ideách a cieľoch.

 

Podrobnejší pohľad do dát – zamerané na volebný potenciál

  • Volebný potenciál PS je na úrovni 25 % a jeho medzimesačný pokles o 2,3 p.b. a kopíruje pokles podpory v aktuálnom júlovom modeli. Progresívci ho naplňujú na 81 %, ďalších potenciálnych voličov by mohli získať od podporovateľov Demokratov, SaS a hnutia SLOVENSKO.
  • Rovnako aj Smer-SD napĺňa svoj potenciál na 81 %, momentálne dosahuje 21, 4 % a tiež medzimesačne poklesol podobne ako aj samotná podpora strany. Ak by chcel Smer-SD viac napĺňať svoj potenciál, musel by loviť medzi voličmi Hlasu a Republiky. Zaujímavý je postupný pokles potenciálu medzi voličmi Republiky, ktorý poukazuje na fakt, že čoraz viac voličov si medzi Smerom a Republikou vyberá práve mimoparlamentné hnutie, čo sa odzrkadľuje aj na jeho rastúcej podpore vo volebnom modeli.
  • Volebný potenciál Republiky sa po dlhodobej stagnácii okolo hranice 10 % opäť dostal na rastovú trajektóriu a momentálne dosahuje hranicu 14,1 %. Dôležitým faktorom je, že Republiku majú ako svoju druhú voľbu aj voliči Smeru – SD a SNS, ktorých v prípade ich sklamania z krokov vlády môže oslovovať.
  • Dlhodobý problém s napĺňaním svojho volebného potenciálu má Hlas-SD. Potenciál tejto strany momentálne stále kopíruje ich zisk z parlamentných volieb 2023 (14,7 %), avšak až pätina tohto potenciálu preferuje voľbu strany Smer-SD a podobné množstvo ich potenciálnych voličov preferuje ostatné parlamentné či mimoparlamentné strany, vo väčšej miere Republika a Progresívne Slovensko.
  • Hnutie SLOVENSKO napĺňa svoj volebný potenciál na 70 %, ďalšie hlasy môže čerpať od väčšiny parlamentných aj mimoparlamentných strán. Ich potenciál momentálne dosahuje úroveň 10 %.
  • SaS má dlhodobo vysoký volebný potenciál, v júlovom volebnom modeli dosahuje 12 % a strana ho napĺňa len z polovice. Až štvrtina potenciálnych voličov SaS by momentálne preferovala PS, ďalších potenciálnych voličov v súčasnosti viažu Demokrati, Maďarská aliancia, ale aj Hlas-SD.
  • Potenciál KDH dlhodobo osciluje okolo hranice 9 %, s miernym poklesom podpory kresťanských demokratov počas uplynulých mesiacov klesá aj ich napĺňanie potenciálu, momentálne sa pohybuje na úrovni 63 %. KDH ako jedna z mála opozičných parlamentných strán dokáže oslovovať aj voličov koalície, najmä Hlasu-SD.
  • Už druhý mesiac po sebe sa potenciál Demokratov drží okolo hranice 10 %. Ďalších voličov by mohli Demokrati získať oslovením voličov všetkých opozičných strán, najmä PS, ktoré momentálne blokuje pätinu potenciálu Demokratov
  • Volebný potenciál Maďarskej aliancie sa dlhodobo drží okolo hranice zvoliteľnosti, výsledok tejto strany veľmi závisí od volebnej účasti. Strana totiž už teraz napĺňa svoj volebný potenciál na viac než 80 %.
  • SME RODINA sa už niekoľko mesiacov zaraďuje medzi subjekty, ktorým rastie volebný potenciál, momentálne dosahuje 6,8 % a napĺňa ho približne na polovicu. SME RODINA má momentálne najširšie rozložený potenciál, ako druhá voľba oslovuje časť voličov väčšiny parlamentných aj mimoparlamentných subjektov – rovnomerne medzi koaličnými aj parlamentnými opozičnými stranami.

 

 

Doplnková analýza pre tento mesiac: Prekryv volebného potenciálu a hlavnej voľby

Z grafu je možné vyčítať, aký podiel voličov danú stranu zvažuje a aká strana je ich momentálou prvou voľbou. Príklad: Pre 81 % voličov je PS prvou voľbou. 6 % potenciálnych voličov PS by aktuálne dalo svoj hlas Demokratom.

 

 


Prepočet na mandáty

Ak sa pozrieme na rozloženie mandátov v NR SR na základe júnového volebného modelu, vyzeralo by nasledovne:

  • PS: 37 mandátov
  • Smer-SD: 33 mandátov
  • Republika: 18 mandátov
  • Hlas-SD: 17 mandátov
  • Slovensko: 13 mandátov
  • SaS: 12 mandátov
  • KDH: 11 mandátov
  • Demokrati: 9 mandátov

 

 

Výsledky v intervale spoľahlivosti

  • namerané výsledky sa s 95 % pravdepodobnosťou nachádzajú v uvedenom intervale
  • štatistická odchýlka sa pri stranách s podporou nad 20 % pohybuje +/- 3,5 p.b., pri stranách s podporou okolo 5% +/- 1,7 p.b.

 

 

Volebné jadro

  • udáva percento voličov, ktorí sú pevne rozhodnutí, že by danú stranu volili
  • v grafe sú zobrazené strany s volebným jadrom nad 0.5%

 

Metodológia prieskumu

Zber dát prebiehal online cez National Sample. Vzorka je reprezentatívna pre populáciu SR vo veku nad 18+ rokov. Dáta boli zbierané v čase od 02. 07. – 07. 07. 2025. Prieskumu sa zúčastnilo 1 009 respondentov.

Vzorka je vážená multidimenzionálnym vážením podľa týchto kategórií: pohlavie, vek, kraj, veľkosť miesta trvalého bydliska, vzdelanie, národnosť, voľba vo voľbách do NRSR 2023.

Do výpočtu volebného modelu, volebného potenciálu a volebného jadra vstupuje každý volič s váhou, ktorá je určená silou jeho presvedčenia ísť voliť.

Prieskum nemá zadávateľa. Agentúra NMS ho zrealizovala na vlastné náklady.

Publikácia výsledkov

Pri publikovaní výsledkov uvádzajte zdroj dát NMS Market Research Slovakia s aktívnym linkom na tento článok.

 

Kontakt pre médiá

Mikuláš Hanes, NMS Market Research Slovakia – mikulas.hanes@nms.eu, +421 948 542 501

O agentúre

NMS Market Research je výskumná agentúra s viac ako 20 ročnou históriou. Okrem výskumu trhu, ktorý poskytuje stovkám klientov z celého sveta, skúma aj politické a spoločenské témy. Na Slovensku má samostatnú pobočku NMS Market Research Slovakia. Okrem toho pôsobí v Česku, Maďarsku a Thajsku. NMS je členom medzinárodnej organizácie ESOMAR a národnej organizácie SAVA.