Polovica populácie nesúhlasí s rovnakými právami pre LGBTQI+ páry

Svedectvá ľudí z LGBTQI+ komunity sú plné príbehov o znevýhodňovaní, diskriminácii, či dokonca prežitom násilí na vlastnej koži. Slovensko je navyše krajinou, kde nenávisť voči LGBTQI+ komunite vyústila do teroristického útoku, pri ktorom zahynuli dvaja mladí ľudia. Polovica populácie napriek tomu nie je za to, aby mali homosexuálne páry rovnaké práva ako heterosexuáli.

Nezosobášené páry sa na Slovensku potýkajú s viacerými právnymi problémami, ktoré ich znevýhodňujú oproti párom žijúcim v manželstve. Kým rozhodnutie nezosobášiť sa je u heterosexuálnych párov zvyčajne dobrovoľným rozhodnutím, homosexuálne páry nemajú inú možnosť. Páry z LGBTQI+ komunity v neľahkých životných situáciách tak narážajú na problémy s nahliadnutím do zdravotnej dokumentácie či právom dediť. S problémami sa však častejšie stretávajú aj v bežných situáciách, ako napríklad pri hľadaní práce, nadväzovaní priateľstiev, rodinných vzťahoch či v iných oblastiach života.

Slovensko je krajinou s najmenšou mierou tolerancie a prijatia ľudí z LGBTQI+ komunity. Dokazujú to aj dáta z Eurobarometra  roku 2019. Situácia sa výrazne nezmenila ani v roku 2024, čo potvrdzujú aktuálne dáta z prieskumu od agentúry NMS Market Research Slovakia.

Zrovnoprávnenie podporujú najmä mladší, vysokoškolsky vzdelaní a sympatizanti PS

To, že ľudia z LGBTQI+ komunity majú mať rovnaké práva ako heterosexuálne páry, si myslí 37 percent populácie. Opačného názoru je takmer polovica populácie (45 percent).

 

Za zrovnoprávnenie LGBTQI+ sú výrazne viac sympatizanti Progresívneho Slovenska (75 percent), vysokoškolsky vzdelaní (49 percent), a mladšie generácie do 34 rokov (46 percent). Proti sú predovšetkým muži a podporovatelia Smeru, Republiky a KDH.

 

Vyššie uvedený graf je interaktívny. Tlačidlom si viete prepínať výsledky medzi jednotlivými meranými kategóriami.

 

„V dátach sa úplne nepotvrdil ani často spomínaný koncept Bratislavskej kaviarne. Obyvatelia Bratislavského kraja sú síce o niečo viac za zrovnoprávnenie LGBTQI+ komunity, no rozdiely nie sú signifikantne odlišné v porovnaní so zvyškom populácie,“ dopĺňa Denisa Lakatošová z NMS.

Za výsledkom môže byť strach a obavy z neznámeho

Podporou tohto tvrdenia je napríklad zistenie, že za zrovnoprávnenie sú častejšie tí, ktoré sa síce sami nehlásia k LGBTQI+ komunite, ale poznajú vo svojom blízkom okolí niekoho, kto áno. Menej často zrovnoprávnenie LGBTQI+ párov podporujú ľudia, ktorí nikoho z tejto komunity vo svojom okolí nepoznajú.

„Je to prirodzené, pretože ak nikoho z LGBTQI+ komunity nepoznáme, netušíme, s akými problémami sa stretávajú. Ťažšie sa nám tvorí vlastný úsudok o homosexuálnych pároch a jednoduchšie prevezmeme názory, ktoré sa nemusia zakladať na pravde. A tie na Slovensku sú často spojené so šírením strachu a obáv,“ vysvetľuje Denisa Lakatošová z NMS.

 

Najsilnejšie presvedčenie o zrovnoprávnení je, prirodzene, medzi ľuďmi, ktorí sa v prieskume prihlásili k LGBTQI+ komunite. Z metodologického hľadiska je však potrebné spomenúť, že ľudí hlásiacich sa k LGBTQI+ bolo vo vzorke len malé množstvo – 3 percentá, čo treba brať do úvahy pri interpretácii výsledkov. Ďalších 11 percent populácie odmietlo na otázku o tom, či sa sami hlásia k LGBTQI+ alebo či niekoho z tejto komunity poznajú, uviesť odpoveď.

 

Pre LGBTQI+ ľudí nie je Slovensko dobrým miestom pre život, myslí si polovica populácie

Len štvrtina populácie vníma Slovensko ako dobré miesto pre život pre ľudí z LGBTQI+ komunity. Takmer polovica si myslí opak. 30 percent populácie nevedelo, prípadne nechcelo na túto otázku odpovedať.

 

„Jednou z interpretácií tohto výsledku môže byť to, že Slováci a Slovenky si uvedomujú, že ľudia z LGBTQI+ komunity nemajú na Slovensku ideálne podmienky pre život. Už vyššie spomínaný strach, prípadne presvedčenie či vierovyznanie, im jednoducho nedovoľujú zmeniť názor na to, aby sa priklonili k zrovnoprávneniu LGBTQI+ komunity,“ interpretuje výsledky spoluautorka prieskumu Denisa Lakatošová z NMS.

O prieskume

Online prieskum prebiehal v čase od 30. mája do 03. júna 2024. Zber dát bol realizovaný cez European National Panels. Zúčastnilo sa ho 1 020 respondentov, ktorí tvorili reprezentatívnu vzorku online populácie vo veku 18+ rokov. Prieskum nemá zadávateľa, bol realizovaný na náklady agentúry.

Kontakt pre médiá

Denisa Lakatošová, NMS Market Research Slovakia– denisa.lakatosova@nms.eu, +421 948 727 527

O agentúre

NMS Market Research je výskumná agentúra s viac ako 20 ročnou históriou. Okrem výskumu trhu, ktorý poskytuje stovkám klientov z celého sveta, skúma aj politické a spoločenské témy. Na Slovensku má samostatnú pobočku NMS Market Research Slovakia. Okrem toho pôsobí v Česku, Maďarsku a Thajsku. NMS je členom medzinárodnej organizácie ESOMAR a národnej organizácia SAVA.