Polovica ľudí by bola ochotná podieľať sa na obrane Slovenska. Najčastejšie sa na nej nechcú podieľať voliči Republiky a Smeru
V dobe turbulentného medzinárodného vývoja, nepredvídateľných krokov amerického prezidenta Donalda Trumpa vo vzťahu k európskej bezpečnosti a po 3 rokoch od vpádu Ruska na územie Ukrajiny sa v mnohých európskych krajinách otvára diskusia o tom, ako sme pripravení na prípadnú plnoformátovú vojnu na našom území. Zisťovali sme, čo si o tom myslia Slováci a Slovenky a či by boli ochotní Slovensko brániť.
Lídri členských štátov NATO postupne začínajú hovoriť o zvyšovaní výdavkov na obranu a podpore európskeho zbrojárskeho priemyslu. V niektorých krajinách začínajú opäť obnovovať kryty civilnej ochrany z dôb studenej vojny, posilňujú výučbu civilnej ochrany na školách a diskutujú o obnove povinnej vojenskej služby.
Ako vnímajú bezpečnostné hrozby Slovenky a Slováci? V aktuálnom prieskume sme zisťovali, či ľudia pociťujú obavy, ako vnímajú opatrenia štátu a či by boli ochotní v prípade vojny Slovensko brániť.
Polovica populácie má obavy z vojnového konfliktu
Slováci a Slovenky citlivo vnímajú bezpečnostnú situáciu za našimi hranicami a vo svete. Konkrétne 53 percent z nich sa obáva, že Slovensko bude počas najbližších 3 rokov súčasťou nejakého vojnového konfliktu. U 37 percent obyvateľov otázka vojnového konfliktu nevyvoláva obavy.
Obavy zo zapojenia Slovenska do vojny pociťujú častejšie voliči parlamentnej opozície. Dve tretiny z nich vyjadrilo takéto obavy, najviac voliči Progresívneho Slovenska, kde je to až 70 percent. Úplne pokojní nezostávajú ani voliči koalície, aj keď obavy z vojny deklaruje menšia časť z nich. Konkrétne 44 percent sa obáva toho, že Slovensko sa zapojí do vojnového konfliktu, 49 percent z toho obavy nemá. Najpokojnejší ostávajú voliči SNS.
Rozdiely v odpovediach na túto otázku badať aj pri socio-demografických parametroch.
“Ženy pociťujú obavu zo zapojenia Slovenska do vojnového konfliktu v najbližšej dobe o niečo viac než je priemer populácie. Na druhej strane, muži sa takéhoto zapojenia do vojny obávajú menej a v tejto otázke sú rozdelení presne na polovicu,“ dopĺňa analytik agentúry NMS Market Research Slovakia Mikuláš Hanes.
Štát by mal konať. Kroky vlády v oblasti obrany podľa ľudí nestačia
70 percent ľudí si myslí, že štát by mal reagovať na vývoj súčasnej politickej situácie vo svete v oblasti obrany. Za dostačujúce považuje súčasné kroky vlády v oblasti obrany len 12 percent opýtaných. Táto časť populácie nepožaduje žiadne ďalšie kroky v reakcii na súčasné dianie vo svete.
Najčastejšie sú ľudia za vyššie investície do infraštruktúry s dvojitým využitím (nemocnice, cestná a železničná infraštruktúra), ktoré očakáva tretina populácie. Štvrtina opýtaných od štátu očakáva, že bude budovať a opravovať kryty civilnej ochrany. 23 percent podporuje posilnenie výučby civilnej ochrany na školách a obnovenie povinnej vojenskej služby s trvaním 3 až 6 mesiacov.
Necelá pätina populácie súhlasí s posilnením a zatraktívnením vojenských záloh a 15 percent opýtaných súhlasí s výraznejšou podporou domácich zbrojárskych firiem.
Až za týmito možnosťami, ako reagovať na zmenu geopolitickej a bezpečnostnej situácie vo svete, nasleduje navýšenie výdavkov na obranu na 3 % HDP ročne (doteraz bol záväzok 2 % HDP). Toto opatrenie má podporu 14 percent opýtaných.
Povinnú vojenskú službu by obnovili najmä starší a voliči koalície
Práve názor na obnovenie povinnej vojenskej služby je jedným z tých, ktorý najviac rozdeľuje ľudí z rôznych sociodemografických a názorových skupín.
Kým za jej obnovu by bolo 32 percent starších občanov nad 65 rokov, u najmladších s týmto krokom súhlasí len 1 z 10. Podobná situácia nastáva aj medzi ľuďmi s rôznymi politickým preferenciami.
“Zatiaľ čo u voličov koaličných strán je tento spôsob reakcie na svetové dianie druhý najpopulárnejší a oslovuje 30 percent koaličných voličov, medzi voličmi parlamentnej opozície sa s podporou 17 percent dostal až na siedme miesto,” dodáva politický analytik NMS Market Research Mikuláš Hanes.
Voličov opozície a koalície pomerne výrazne rozdeľuje aj názor týkajúci sa zvýšenia výdavkov na obranu na 3 % HDP. Tentokrát sú častejšie za voliči opozície, ktorí by opatrenie podporili v 26 percentách prípadov, kým u voličov koaličných strán by to bolo len 10 percent.
Priamo bojovať na frontovej línii so zbraňou v ruke by bolo ochotných 6 percent populácie
V prípade vojenského napadnutia Slovenska iným štátom by sa na obrane štátu bola ochotná podieľať polovica populácie. Najčastejšie by ľudia boli ochotní podieľať sa na zásobovaní a v starostlivosti o ranených a chorých. 14 percent populácie by bolo ochotných podieľať sa na budovaní obranných opevnení a infraštruktúry.
Zhodne po 7 percent opýtaných je ochotných podieľať sa na kybernetickej obrane štátu a ovládať bezpilotné lietadlá a drony. Bojovať so zbraňou v ruke by bolo ochotných 6 percent populácie.
Nadpriemerne často sa chcú aspoň nejakým spôsobom podieľať na obrane Slovenska v prípade napadnutia inou krajinou muži, vysokoškolsky vzdelaní občania, obyvatelia Bratislavského kraja a voliči strán parlamentnej opozície.
“Výrazne nadpriemerne sa chcú do obrany Slovenska v prípade napadnutia iným štátom zapájať voliči Progresívneho Slovenska a v niektorých ohľadoch aj voliči SaS a Demokratov,” dopĺňa výsledky prieskumu Mikuláš Hanes, politický analytik NMS Market Research Slovakia.
Najmenej ochotní brániť Slovensko by boli voliči Smeru a Republiky
21 percent populácie Slovenska by nebolo ochotných podieľať sa na obrane Slovenska v prípade, že by nás napadol nejaký iný štát.
Nadpriemerne často sa jedná o ľudí so stredoškolským vzdelaním s maturitou. Pri pohľade na jednotlivé voličské skupiny deklarujú neochotu brániť Slovensko v porovnaní s priemerom Slovenska častejšie voliči hnutia Republika a Smeru-SD. V porovnaní s ostatnými voličmi je pomerne vysoká neochota brániť Slovensko aj medzi voličmi hnutia Slovensko.
O prieskume
Online prieskum prebiehal v čase od 12. 03. – 16. 03. 2025. Zber dát bol realizovaný cez National Sample. Zúčastnilo sa ho 1 041 respondentov, ktorí tvorili reprezentatívnu vzorku online populácie vo veku 18+ rokov.
Prieskum nemá zadávateľa, vznikol na náklady agentúry.
Kontakt pre médiá
Mikuláš Hanes, analytik a account manager NMS Market Research Slovakia, mikulas.hanes@nms.eu, +421 948 542 501
O agentúre
NMS Market Research je výskumná agentúra s viac ako 20 ročnou históriou. Okrem výskumu trhu, ktorý poskytuje stovkám klientov z celého sveta, skúma aj politické a spoločenské témy. Na Slovensku má samostatnú pobočku NMS Market Research Slovakia. Okrem toho pôsobí v Česku, Maďarsku a Thajsku. NMS je členom medzinárodnej organizácie ESOMAR a národnej organizácia SAVA.