Nezdravý vzťah so sociálnymi sieťami mení pohľad na život. 8 percent ľudí hľadá online to, čo im chýba
Často od odborníkov počúvame, že sociálne siete môžu mať negatívny vplyv na naše duševné zdravie. Náš prieskum to potvrdil. Pozrite sa s nami detailnejšie na to, ako ľudia s nezdravým vzťahom k sociálnym sieťach premýšľajú a ako sa líšia od ostatných.
Sociálne siete nám umožňujú udržiavať kontakt s priateľmi a rodinou bez ohľadu na vzdialenosť, poskytujú priestor pre kreativitu a sebavyjadrenie a vytvárajú komunity ľudí so spoločnými záujmami. Taktiež nám ponúkajú okamžitý prístup k najnovším informáciám a udalostiam z celého sveta.
Nemožno pochybovať ani o ich negatívnych dopadoch na naše životy. Šírenie dezinformácií, kyberšikana či porušovanie súkromia sú len niektoré z nich. Odvrátenou stránkou sociálnych sietí sú aj negatívne dopady na naše duševné zdravie.
Podľa nášho prieskumu až polovica populácie sa stretla s pocitom úzkosti v situáciách, kedy nemali prístup k sociálnych sieťam. 8 percent ľudí bez sociálnych sietí prežíva úzkosť dokonca často alebo veľmi často. Práve týchto 8 percent vykazuje vo svojich odpovediach niekoľko známok nezdravého vzťahu k sociálnym sieťam, v čom sa výrazne líšia od zvyšku populácie. V ich odpovediach nachádzame niekoľko ambivalentných pocitov, paradoxov, ale aj skresleného vnímania reality.
Kto je rizikovou skupinou?
Medzi rizikovou skupinou nájdeme porovnateľné množstvo mužov aj žien. Častejšie sú medzi nimi mladšie generácie (15 percent Gen Z, 11 percent Mileniáli), ale zopár ich nájdeme aj medzi staršími (4 percent Generácia X, 3 percent Baby Boomers). Zaujímavé je, že ich častejšie nájdeme medzi ľuďmi žijúcimi v najmenších obciach do tisíc obyvateľov.
Rizikoví užívatelia sociálnych sietí o niečo častejšie pravidelne využívajú Youtube, Instagram, TikTok či Snapchat, teda platformy, ktorých cieľovou skupinou sú práve mladšie generácie.
„Sociálne siete ľuďom z menších miest pomáhajú prekonať vzdialenostnú bariéru a uľahčiť im prístup k možnostiam, ktoré sú typické pre život v mestách. Najmä pre mladých ľudí predstavujú sociálne siete významný spôsob, ako zostať v kontakte s trendami, informáciami a ľuďmi mimo ich bezprostredného okolia,“ dopĺňa výsledky autorka prieskumu Denisa Lakatošová z NMS.
5 zistení, ako sa riziková skupina líši od ostatných
Cez sociálne siete častejšie hľadajú to, čo im chýba
V porovnaní s ostatnými využívajú rizikoví užívatelia sociálne siete menej často kvôli kontaktu s rodinou a priateľmi, na zábavu a voľný čas, či na získavanie informácií o dianí doma a vo svete. Častejšie oproti priemeru populácie ich však využívajú na sledovanie profilov svojich obľúbených značiek, na sledovanie influencerov či na spoznávanie nových ľudí. Budí to dojem, že sociálne siete využívajú menej prakticky a častejšie tu hľadajú to, čo im chýba, čo sa im páči a čo si získava ich obdiv.
Obsah na sociálnych sieťach ich núti porovnávať sa s ostatnými
Práve porovnávanie sa s ostatnými patrí medzi činnosti, ktoré majú v súvislosti so sociálnymi sieťami zásadný dopad na naše psychické zdravie. Rizikoví sa porovnávajú celkovo častejšie a to najmä v oblasti rodinného života, cestovania, materiálneho vlastníctva či fyzického vzhľadu.
„Všetko nasvedčuje tomu, že obsah na sociálnych sieťach vnímajú menej kriticky a s obdivom. Hľadajú tam svoj ideálny svet, do ktorého sa radi vracajú. Čo ale v čase, keď sú bez nich, v nich vyvoláva úzkosť,“ dopĺňa výsledky Denisa Lakatošová z NMS
Riziková skupina prisudzuje sociálnym sieťam významnejší vplyv na ich život
Respondentom v prieskume sme ukázali niekoľko výrokov o vplyve sociálnych sietí na ich život. Kým v populácii je bežné tvrdiť, že sociálne siete na mnohé oblasti nášho života nemajú žiaden vplyv, riziková skupina prisudzuje sociálnym sieťam väčší vplyv a vo viacerých prípadoch, paradoxne, najmä pozitívny.
Napríklad, častejšie tvrdia, že sociálne siete majú pozitívny vplyv na ich celkovú spokojnosť so životom, kvalitu vzťahov v rodine, či dokonca na duševné zdravie a pohodu. Tu však istá časť z nich častejšie uznáva aj ich negatívny vplyv.
Neprekáža im, že na sociálnych sieťach trávia nadpriemerne veľa času
Dve tretiny našej rizikovej skupiny strávia denne na sociálnych sieťach viac ako 4 hodiny. Paradoxne, v porovnaní s ostatnými sú s časom, ktorý trávia na sociálnych sieťach, najspokojnejší.
„Rizikoví užívatelia sociálnych sietí si nemusia uvedomovať, že trávia príliš veľa času na sociálnych sieťach. V kontexte iných zistení vidíme, že sa na sociálnych sieťach cítia spokojne. Ďalším vysvetlením môže byť aj snaha prekryť svoj prípadný problém. Pravdepodobne nie sme ďaleko od pravdy, ak uvedieme, že v dátach od rizikovej skupiny vidíme znaky závislostí. S podobným vzorcom sa totiž pre závislostiach bežne stretávame,“ dopĺňa výsledky spoluautorka prieskumu Denisa Lakatošová.
Online priateľstvá považujú za rovnako hodnotné, ako tie offline. Kvôli sociálnym sieťam sa však cítia osamelo
Jedná sa o ďalší paradox, ktorý potvrdzuje nezdravý vzťah rizikovej skupiny k sociálnym sieťam. V porovnaní s priemerom populácie viac z nich verí, že online priateľstvá môžu byť rovnako hodnotné, ako tie osobné. Podľa toho sa aj správajú a nové priateľstvá na sociálnych sieťach vyhľadávajú viac ako ostatní. Druhým dychom ale častejšie ako ostatní tvrdia, že sociálne siete ich robia osamelými. Tento pocit prežíva dvojnásobok ľudí z rizikovej skupiny v porovnaní s priemerom populácie.
„Môžeme vidieť, ako si sociálne siete idealizujú. Veria, že dokážu plne nahradiť osobné priateľstvá, realita však vyzerá inak. Preto pocity osamelosti u nich nie sú ničím výnimočným,“ dodáva Denisa Lakatošová z NMS.
Výsledky prieskumu odhaľujú znepokojujúci obraz toho, ako môže nezdravý vzťah k sociálnym sieťam ovplyvniť náš život. Riziková skupina, ktorá predstavuje 8 percent populácie, sa nachádza v začarovanom kruhu – hľadá na sociálnych sieťach to, čo jej v reálnom živote chýba, ale práve táto snaha ju vedie k ešte väčšej závislosti a paradoxne aj k pocitom osamelosti.
Pre zdravý vzťah k digitálnemu svetu je dôležité zachovať si kritický pohľad na obsah, ktorý konzumujeme, uvedomovať si čas strávený online a prioritne pestovať osobné vzťahy a aktivity mimo virtuálneho priestoru. Len tak môžeme využiť pozitíva sociálnych sietí bez toho, aby sme sa stali ich obeťami.
O prieskume
Online prieskum prebiehal v čase od 04. 06. – 08. 06. 2025. Zber dát bol realizovaný cez National Sample. Zúčastnilo sa ho 1 003 respondentov, ktorí tvorili reprezentatívnu vzorku online populácie vo veku 18+ rokov. Prieskum nemá zadávateľa, vznikol na náklady agentúry.
Kontakt pre médiá
Denisa Lakatošová, analytička a Marketing & Communication Manager, denisa.lakatosova@nms.eu, +421 948 727 527
O agentúre
NMS Market Research je výskumná agentúra s viac ako 20 ročnou históriou. Okrem výskumu trhu, ktorý poskytuje stovkám klientov z celého sveta, skúma aj politické a spoločenské témy. Na Slovensku má samostatnú pobočku NMS Market Research Slovakia. Okrem toho pôsobí v Česku, Maďarsku a Thajsku. NMS je členom medzinárodnej organizácie ESOMAR a národnej organizácie SAVA.