O výsledku spojených komunálnych a župných volieb rozhodne 650-tisíc váhajúcich voličov

Účasť deklaruje 72 percent, reálne príde približne každý druhý

Keď sa dnes Slovákov a Sloveniek opýtame, či plánujú ísť voliť, účasť na komunálnych a župných voľbách deklarujú takmer tri štvrtiny opýtaných – 72 percent. Skúsenosť z minulosti však ukazuje, že medzi tým, čo ľudia povedia niekoľko týždňov pred voľbami, a tým, čo napokon urobia v deň hlasovania, býva výrazný rozdiel. V roku 2022 prišlo k urnám 46 percent oprávnených voličov.

Pevne rozhodnutých, teda ľudí, ktorí uviedli, že určite prídu voliť, je 48 percent. Po zohľadnení volebnej histórie a ďalších faktorov sa odhad reálnej účasti pohybuje okolo 45 až 46 percent. Aj tentoraz tak pravdepodobne rozhodne približne každý druhý oprávnený volič. Deklarovaná ochota je hornou hranicou, nie predpoveďou.

Spoľahlivejším signálom budúceho správania než samotná deklarácia je volebný zvyk. 45 percent opýtaných tvrdí, že chodí voliť v každých voľbách, väčšiny volieb sa zúčastňuje necelá tretina (32 percent), len niektorých 15 percent a necelá desatina (9 percent) voľby obvykle obchádza. Ochota ísť voliť pritom rastie s vekom a vzdelaním – najistejšími voličmi sú seniori nad 62 rokov a vysokoškolsky vzdelaní, zatiaľ čo najviac váhajú mileniáli vo veku 30 až 45 rokov a ľudia so základným vzdelaním či vyučení.

Starostu chcú ľudia poznať, u župana je dôležité, kto za ním stojí

Na prvý pohľad rozhodujú pri výbere starostu aj župana rovnaké kritériá – voliči najčastejšie uvádzajú doterajšie výsledky a skúsenosti kandidáta (49 percent pri starostovi, 51 percent pri županovi) a jeho program a konkrétne návrhy (42, respektíve 43 percent). Pri podrobnejšom pohľade sa však ukazuje rozdiel, ktorý vyplýva z odlišnej povahy oboch funkcií.

Starosta alebo primátor je pre mnohých konkrétnou osobou, ktorú stretávajú v každodennom živote. Osobnú znalosť kandidáta uvádza ako dôležité kritérium 17 percent voličov pri výbere starostu, no pri županovi len necelých päť percent; pri komunálnej voľbe viac zaváži aj schopnosť komunikovať s občanmi a osobná dôveryhodnosť. Župana väčšina voličov pozná skôr z médií než osobne, a preto pri ňom výraznejšie vstupuje do hry politická príslušnosť – za dôležitú ju označuje 18 percent voličov pri županovi oproti 13 percentám pri starostovi.

Veľkú úlohu zohráva aj miesto, kde ľudia žijú. V najmenších obciach do tisíc obyvateľov označuje osobnú znalosť kandidáta za dôležitú takmer tretina voličov (29 percent), vo veľkých mestách nad stotisíc obyvateľov len 5 percent. Opačným smerom funguje stranícka príslušnosť — vo veľkomestách ju zohľadňuje takmer štvrtina voličov (23 percent), v najmenších obciach necelá desatina. V malých obciach tak kandidát uspeje najmä ako známa a dôveryhodná tvár, zatiaľ čo vo väčších mestách sa dôležitejšími stávajú program a politická identita.

V populácii poznáme päť typov voličov

Analýza spojených komunálnych a župných volieb ukázala, že voličov možno rozdeliť do piatich pomerne odlišných skupín s rozdielnou motiváciou aj pravdepodobnosťou účasti.

Najväčšou skupinou sú Overovatelia výsledkov (36 percent), ktorí kandidátov hodnotia najmä podľa toho, čo už dokázali, a vyznačujú sa vysokou volebnou disciplínou.

Lokálni dôverníci (19 percent) sú prevažne starší obyvatelia menších obcí, pre ktorých je dôležitejšie, kto kandidát je, než aký program ponúka.

Politicky angažovaní (13 percent) sa o politiku intenzívne zaujímajú a účasť považujú za samozrejmosť.

Na opačnej strane spektra stoja Skeptickí pozorovatelia (18 percent) a Odpojení (14 percent) – práve medzi nimi sa skrýva vysvetlenie, prečo sa časť spoločnosti volieb nezúčastňuje.

Skeptickí pozorovatelia pritom nie sú ľudia bez záujmu o verejné dianie, naopak, politiku často sledujú – ich problémom je nedôvera, že ich hlas dokáže niečo zmeniť.

Odpojení predstavujú najťažšie osloviteľnú skupinu – o politiku sa prakticky nezaujímajú a voľby sa pre nich stali témou, ktorá ich míňa.

Volebná rezerva: takmer 650-tisíc váhajúcich

Najdôležitejším zistením analýzy nie je veľkosť jednotlivých skupín, ale existencia významnej mobilizačnej rezervy. Približne 15 percent dospelej populácie, teda asi 650-tisíc ľudí, dnes nepatrí medzi istých voličov, no modely im zároveň pripisujú relatívne vysokú pravdepodobnosť účasti. Nejde pritom o nerozhodnutých v politickom zmysle slova – väčšina z nich hovorí, že pravdepodobne prídu voliť. Nechýba im názor ani preferencia, chýba im skôr impulz.

Dáta zároveň ukazujú, že najväčšou bariérou účasti nie je nedostatok času ani komplikovaná logistika, ale nedôvera. Medzi tými, ktorí účasť vylučujú, prevažuje pocit, že voľby nič nezmenia (29 percent), a nedôvera v kandidátov (28 percent); takmer pätina (19 percent) má pocit, že ich hlas aj tak nič nezmení. Praktické prekážky ako nedostatok času (14 percent) či neprítomnosť v mieste bydliska (16 percent) sú až druhoradé. Nedôveru v kandidátov pritom výrazne častejšie uvádzajú muži (41 percent) než ženy (14 percent).

Rozdiely úzko súvisia so záujmom o politiku. Medzi ľuďmi, ktorých politika veľmi zaujíma, deklaruje účasť 80 percent, medzi tými, ktorých nezaujíma vôbec, len 12 percent. To zároveň vysvetľuje, prečo bývajú klasické mobilizačné kampane menej účinné, než sa očakáva – pre časť voličov nestačí pripomenúť dátum volieb, potrebujú byť presvedčení, že ich hlas môže niečo zmeniť. Od tejto skupiny napokon závisí, či sa účasť opäť zastaví na úrovni približne 46 percent, alebo sa po rokoch podarí prelomiť hranicu, ktorá ju dlhodobo charakterizuje.

„Komunálne a župné voľby majú svoju vlastnú logiku — nerozhodujú sa celoštátnymi témami, ale konkrétnymi ľuďmi a dôverou v mieste, kde voliči žijú. Kľúčom k výsledku nie sú presvedčení voliči na oboch koncoch spektra, ale široká skupina váhajúcich, ktorí majú názor, no chýba im dôvera, že ich hlas niečo zmení. Práve preto dnes nerozhoduje ani tak intenzita kampane, ako jej schopnosť presvedčiť, že voľba má zmysel,“ hovorí politický analytik Michal Mislovič z NMS.

O prieskume

Zber dát bol realizovaný prostredníctvom online dopytovania. Vzorka je reprezentatívna pre online populáciu SR vo veku nad 18 rokov. Dáta boli zbierané v čase od 01. 10. – 05. 10. 2026. Prieskumu sa zúčastnilo 1 005 respondentov. Prieskum bol zrealizovaný na náklady agentúry.

Kontakt pre médiá

Mikuláš Hanes, politický analytik, [email protected], +421 948 542 501

Michal Mislovič, politický analytik, [email protected], +421 948 364 107

O agentúre

NMS Market Research je výskumná agentúra s viac ako 20-ročnou históriou. Okrem výskumu trhu, ktorý poskytuje stovkám klientov z celého sveta, skúma aj politické a spoločenské témy. Na Slovensku má samostatnú pobočku NMS Market Research Slovakia. Okrem toho pôsobí v Česku, Maďarsku a Thajsku. NMS je členom medzinárodnej organizácie ESOMAR a národnej organizácie SAVA.