Referenda sa plánuje zúčastniť štvrtina oprávnených voličov, dôležitá bude mobilizácia
V júli dostanú voliči príležitosť vyjadriť svoj názor ohľadom doživotnej premiérskej renty či obnovenia Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry. Referendum iniciovala mimoparlamentná strana Demokrati. V najnovšom prieskume sme sa pozreli na to, aká je pravdepodobnosť, že k júlovému referendu príde viac ako polovica voličov a referendum bude vyhlásené za platné.
Referendá sa na Slovensku dlhodobo profilujú menej ako nástroj priamej demokracie a viac ako súčasť politického zápasu. Pre strany či iniciatívy často predstavujú mobilizačný nástroj v období pred voľbami — spôsob, ako aktivizovať svojich voličov, zdôrazniť tému a získať mediálnu pozornosť. Samotný moment vyzbierania podpisov však vytvára záväzok, ktorý je politicky aj symbolicky ťažké „pustiť“, a tak sa referendum dotiahne až k hlasovaniu, aj keď je od začiatku zrejmé, že šanca na dosiahnutie 50-percentnej účasti je minimálna.
Referendum pravdepodobne platné nebude
Odhadovaná účasť na júlovom referende je na úrovni 26,1 percent oprávnených voličov. Celoštátne referendum iniciované niektorou z politických strán sa v našich podmienkach z politologického hľadiska radí účasťou medzi tzv. voľby druhého rádu, ktoré motivujú k účasti najmä pravidelných voličov a podobne ako komunálne voľby alebo voľby do Európskeho parlamentu nedokážu mobilizovať väčšinu spoločnosti.
Pre odhad účasti na najbližšom referende sme použili modelovanie, ktoré berie do úvahy pravdepodobnosť účasti na tomto type volieb. Deklaratívnym odpovediam voličov sa prisudzujú konkétne váhy, ktoré sa neustále spresňujú pri každých voľbách prostredníctvom porovnania odhadu a reálneho výsledku volieb.
Účasť na celoštátnom referende, ktoré sa má konať 4. júla 2026, tak podľa odhadu NMS nedosiahne zákonnú hranicu 50 percent pre platnosť jeho výsledkov. Napriek tomu, že značná časť voličov opozičných strán deklaruje záujem o hlasovanie, realistický odhad správania voličov ukazuje podstatne nižšiu odhadovanú účasť. Takáto účasť naznačuje, že referendum bude primárne záležitosťou motivovaných voličských skupín, zatiaľ čo značná časť populácie ostane mimo.
„Odhad ukazuje, že kľúčovým faktorom nebude len postoj k referendu, ale najmä ochota jednotlivých skupín reálne prísť hlasovať. Ukazuje sa, že ochota zúčastniť sa referenda nie je rovnomerne rozložená naprieč elektorátmi. Aktívnejšie sú najmä skupiny, ktoré sú zvyknuté častejšie participovať na politických procesoch a voliči opozičných strán,“ dopĺňa Mikuláš Hanes, politický analytik NMS Market Research Slovakia.
Z dát o deklarovanej ochote účasti podľa voličských preferencií vyplýva, že nadpriemernú mieru mobilizácie vykazujú najmä voliči opozičných strán (PS, Demokrati, SLOVENSKO, SaS, KDH). Najvyššia miera deklarovanej ochoty zúčastniť sa referenda je medzi voličmi Demokratov, ktorí dané referendum iniciovali a u voličov Progresívneho Slovenska. Naopak, voliči koaličných strán (SMER, HLAS, SNS) sú v priemere výrazne menej rozhodnutí prísť k urnám a častejšie sa prikláňajú k neúčasti alebo váhaniu. Ešte nižšiu ochotu zúčastniť sa referenda vidíme medzi nevoličmi, ktorí dlhodobo vykazujú najnižšiu mieru politickej participácie.
Motivácie účasti sú hodnotové, bariéry skôr pragmatické
Najčastejšími dôvodmi účasti sú súhlas s obsahom referenda, snaha vyjadriť svoj názor, občianska povinnosť a volanie po zmene k lepšiemu. Naopak, neúčasť je spojená najmä s presvedčením, že ide o zbytočne vynaložené prostriedky, nezáujmom o tému referenda, prípadne pobyt mimo SR v čase konania referenda.
„Kým účasť motivujú skôr politické hodnotové postoje, neúčasť je výsledkom kombinácie apatie, skepsy a praktických prekážok. To je typické pre referendá, ktoré nedokážu mobilizovať širšie vrstvy populácie a sú skôr súčasťou predvolebnej kampane, než verejným hlasovaním o zásadných celospoločenských témach.“ dodáva politický analytik Mikuláš Hanes.
Pri očakávanej účasti okolo štvrtiny oprávnených voličov bude kľúčové, ktorá časť politického spektra dokáže lepšie motivovať svojich podporovateľov – či koalícia k tomu, aby ostali doma alebo opozícia k účasti na referende. Referendum sa tak môže stať skôr referendom o mobilizačnej sile jednotlivých politických táborov a opozičných strán, než o samotnej téme hlasovania.
„Dlhodobé opakovanie rovnakého vzorca vedie k tomu, že referendum o predčasných voľbách už nie je vnímané ako zásadné rozhodovanie o budúcnosti krajiny, ale skôr ako politický rituál. Účasť hlboko pod zákonným kvórom tak nie je zlyhaním, ale očakávaným dôsledkom oslabeného verejného záujmu a nedôvery v reálny efekt hlasovania,“ uzatvára Mikuláš Hanes.
O prieskume
Online prieskumu sa zúčastnilo 1 002 respondentov. Zber dát prebiehal na reprezentatívnej vzorke online populácie Slovákov vo veku 18+ od 6. – 11. mája 2026. Prieskum nemá zadávateľa, agentúra NMS Market Research Slovakia ho zrealizovala na vlastné náklady.
Autor prieskumu
Mikuláš Hanes, politický analytik a Client Service Manager, [email protected], +421 948 542 501
O agentúre
NMS Market Research je výskumná agentúra s viac ako 20-ročnou históriou. Okrem výskumu trhu, ktorý poskytuje stovkám klientov z celého sveta, skúma aj politické a spoločenské témy. Na Slovensku má samostatnú pobočku NMS Market Research Slovakia. Okrem toho pôsobí v Česku, Maďarsku a Thajsku. NMS je členom medzinárodnej organizácie ESOMAR a národnej organizácie SAVA.