Volebný model december 2025: Smer aj naďalej oslabuje svojich koaličných partnerov

Kľúčové zistenia

• V prípade, že by sa parlamentné voľby konali na prelome novembra a decembra, vyhralo by ich na základe aktuálneho volebného modelu agentúry NMS Market Research Slovakia hnutie Progresívne Slovensko so ziskom 22,6 percent, čo je medzimesačný pokles o 0,6 p.b. Je to úroveň podpory, ktorú hnutie dosahovalo na jar tohto roka
• Na druhom mieste by sa umiestnil Smer-SD, ktorý by získal podporu 18,3 percenta a to vďaka nárastu o 2 p.b. v porovnaní s novembrovým ziskom
• Za Smerom-SD nasleduje hnutie Republika. Medzimesačne jeho podpora poklesla o 0,2 p.b. a v aktuálnom volebnom modeli má 11,9 percenta
• Už druhý mesiac po sebe by sa na štvrtom mieste umiestnilo hnutie SLOVENSKO, tentoraz so ziskom 7,6 percenta. To je v porovnaní s predchádzajúcim meraním mierny pokles o 0,7 p.b.
• Strana Hlas-SD pokračuje v trende poklesu podpory a podľa aktuálneho volebného modelu by získala podporu 6,5 percenta voličov, čo je medzimesačný pokles o 1 p.b.
• Tesne za ňou nasleduje Sloboda a solidarita so 6,3 percentami, čo je totožný zisk ako v novembri
• Demokrati sa so ziskom 5,9 percenta prvýkrát priblížili k hranici 6 percent (+0,6 p.b.) a KDH s 5,3 percentami aj tento mesiac potvrdzuje výsledok tesne nad hranicou potrebnou na vstup do parlamentu
• Pod touto hranicou, ale stále s možnosťou a volebným potenciálom dostať sa do parlamentu, by skončilo hnutie SME RODINA s 3,9 percentami a Maďarská aliancia s 3,7 percentami
• Pod hranicou 3 percent sa už dlhšiu dobu nachádza vládna SNS, ktorá by v aktuálnom volebnom modeli získala podporu 2,2 percenta
• Deklarovaná volebná účasť je na úrovni 60,2  percenta, čo je medzimesačný pokles o 1,7 p.b.

 

 

Optikou experta

 

Výsledky komentuje Mikuláš Hanes, politický analytik NMS Market Research Slovakia.

Nie je dôležité, koľko ste stratili, ale koľko dokážete získať

Aktuálny volebný model nám vďaka jeho výsledkom ponúka unikátne porovnanie dvoch subjektov na slovenskej politickej scéne, ktoré by nám pred rokom či dvoma pripadalo úplne nepredstaviteľné. Len 0,2 percentuálneho bodu delí od seba dve strany: Hlas-SD a Slobodu a solidaritu. Pri bližšom pohľade na tieto dva subjekty dokážeme nájsť ešte jednu podobnosť – sú to jediné dve parlamentné strany, ktoré od volieb v roku 2023 vymenili svojho predsedu. Dokonca sa jednalo o odchod otca-zakladateľa – obaja sa po čase stali čestnými predsedami svojich politických detí. Ale tam sa podobnosť týchto dvoch subjektov končí.

 

SaS po výmene predsedu ostáva stabilná, mierne zvyšuje svoj volebný potenciál

Ako prvá vymenila svojho lídra Sloboda a Solidarita. Stalo sa tak na sneme 16. marca 2024 a Branislav Gröhling, bývalý minister školstva a podpredseda SaS, preberal stranu s podporou 6,2 percenta (podľa marcového volebného modelu NMS). Pod jeho vedením sa SaS obmenila nielen programovo, ale aj voličsky. Podľa slov predsedu sa posunula viac do stredu a chce združovať umiernených liberálov a umiernených konzervatívcov.

To preukazuje nielen príchodom nových politických tvárí, ale aj ambíciou prestúpiť na európskej úrovni od ECR, ktorá združuje euroskeptické strany (Richard Sulík by možno namietal, že eurorealistické) do EPP, čo je Európska ľudová strana, najväčšia frakcia v Európskom parlamente. Tá za Slovensko združuje subjekty ako sú KDH, Demokrati, dokonca aj hnutie SLOVENSKO.

Kľúčovým je však pre SaS fakt, že hoci si pod vedením nového predsedu udržala od volieb len necelú polovicu svojich voličov, dokázala tento odliv kompenzovať ziskom od iných politických strán a už dlhodobo sa drží nad hranicou 6 percent a navyšuje svoj volebný potenciál.

 

Pozícia v koalícii ani zmena rétoriky Hlasu nepomáhajú

Strana Hlas-SD vymenila svojho predsedu o 10 týždňov neskôr po tom, čo bol jej zakladateľ Peter Pellegrini zvolený za prezidenta. Podobne ako pri SaS, aj tu padla voľba na ministra, konkrétne ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Ten síce dostal stranu v lepšej politickej kondícii s podporou 15 percent, avšak v oveľa zložitejšej situácii.

Vládne angažmá prináša neporovnateľný tlak na podporu politického hnutia v porovnaní s pobytom v opozícii. A z histórie dobre vieme, že ak má niektorý premiér tendenciu postupne politicky upozaďovať svojich koaličných partnerov, tak je to práve Robert Fico. Pod vedením Matúša Šutaja Eštoka sa strana Hlas-SD stala o niečo ráznejšou a menej stredovou, konsenzuálnou politickou stranou.

Tento fakt sa odrazil aj na skladbe elektorátu Hlasu-SD. Ten sa vo voľbách na jeseň 2023 skladal zo sklamaných voličov vtedajšej vládnej koalície, najmä hnutí OĽaNO a SME RODINA, ale združoval aj bývalých voličov Smeru-SD, ktorí v Petrovi Pellegrinim videli budúcnosť sociálno-demokratickej politiky.

Rok a pol od nástupu Matúša Šutaja Eštoka na post predsedu Hlasu-SD musíme konštatovať, že podľa aktuálnych dát opustila Hlas-SD značná časť z obidvoch vyššie spomínaných voličských skupín. To by samo o sebe nebol problém, ak by dokázal Hlas-SD tieto odchody voličov nahradiť príchodom nových podporovateľov. Na to však doteraz nenašiel recept a spolu s SNS je tak subjektom, ktorý za dva roky od parlamentných volieb prišiel o najväčší podiel podpory.

 

Stále je tu približne pätina voličov Hlasu (čo sú 3 percentá všetkých občanov, ktorí na jeseň 2023 prišli k voľbám), ktorí sú presvedčení, že voliť pôjdu, ale nevedia si z aktuálnej ponuky vybrať žiadnu stranu. Ak chce Hlas-SD dosiahnuť návrat k svojim bývalým pozíciám, musí nájsť recept, ako osloviť nerozhodnutých voličov. A nebude to mať jednoduché, lebo v parlamentnej aj mimoparlamentnej opozícií už číhajú viaceré subjekty, ktoré majú rovnakú ambíciu. Pretože pri voličoch platí, že nie je dôležité, koľko ste stratili, ale koľko dokážete získať.

 

 

---

Podrobnejší pohľad do dát – zamerané na prelivy voličov

• Progresívne Slovensko si v porovnaní s voľbami na jeseň 2023 dokázalo udržať tri štvrtiny svojich voličov. Ďalších získalo od SaS, Demokratov, hnutia SLOVENSKO a Hlasu. Najviac bývalých voličov PS odišlo k SaS, Demokratom a hnutiu SLOVENSKO
• Menej úspešný v udržaní voličov je Smer-SD, zachoval si ich iba dve tretiny. Najviac jeho voličov odišlo k hnutiu Republika a medzi nerozhodnutých. Tento úbytok sanoval najmä voličmi Hlasu-SD a SNS
• Strane Hlas-SD sa podarilo udržať iba tretinu ich voličov z jesenných volieb v roku 2023. Sklamaní voliči tejto strany išli najmä k Smeru-SD, ale rovnaká časť patrí medzi nerozhodnutých. Značná časť momentálne podporuje aj PS alebo Republiku. Hlasu-SD sa prakticky nepodarilo načerpať nových voličov, v menšej miere ho začali podporovať sklamaní voliči jeho koaličných partnerov
• Hnutie OĽaNO si aj po premenovaní udržalo takmer polovicu svojich voličov z jesene 2023. Sklamaní voliči hnutia sa rozpŕchli medzi všetky opozičné strany, najviac z nich momentálne podporuje PS. Rovnako hnutie SLOVENSKO dokáže oslovovať sklamaných voličov všetkých parlamentných strán – koaličných aj opozičných
• Kresťanskí demokrati sú na tom o niečo lepšie, podarilo sa im zachovať dve tretiny svojich voličov, avšak až desatina z ich bývalých voličov momentálne patrí medzi nerozhodnutých. KDH oslovilo sklamaných voličov SNS a Hlasu, ale aj OĽaNO
• SaS prešla značnou obmenou elektorátu, zachovala si necelú polovicu svojich voličov z jesene 2023. Značná časť bývalých voličov tejto strany prešla k PS a Demokratom, necelá desatina je však momentálne medzi nerozhodnutými voličmi. Naopak, SaS dokázala naberať nových voličov od PS a hnutia SLOVENSKO a oslovovala aj voličov mimoparlamentných strán
• Hnutie Republika sa do parlamentu nedostalo a preto pri náraste jeho podpory nie je ničím prekvapujúcim, že sa im podarilo zachovať 9 z 10 voličov spred 2 rokov. Nových voličov čerpali najmä zo sklamaných voličov koaličných strán Smer, Hlas a SNS, avšak časť voličov dokázali prebrať aj KDH a hnutiu SLOVENSKO

 

Prepočet na mandáty

Ak sa pozrieme na rozloženie mandátov v NR SR na základe decembrového volebného modelu, vyzeralo by nasledovne:

• PS: 40 mandátov
• Smer-SD: 33 mandátov
• Republika: 21 mandátov
• Slovensko: 13 mandátov
• Hlas-SD: 12 mandátov
• SaS: 11 mandátov
• Demokrati: 11 mandátov
• KDH:9 mandátov

 

Výsledky v intervale spoľahlivosti

• namerané výsledky sa s 95 % pravdepodobnosťou nachádzajú v uvedenom intervale
• štatistická odchýlka sa pri stranách s podporou nad 20 % pohybuje +/- 3,3 p.b., pri stranách s podporou okolo 5% +/- 1,6 p.b.

 

 

Volebné jadro

• udáva percento voličov, ktorí sú pevne rozhodnutí, že by danú stranu volili
• v grafe sú zobrazené strany s volebným jadrom nad 0.5%

 

Volebný potenciál

• udáva maximálny % zisk danej politickej strany
• okrem rozhodnutých voličov zahrnuje aj tých, ktorí danú stranu zvažujú
• v grafe sú zobrazené strany s volebným potenciálom nad 2%

 

 

Metodológia prieskumu

Zber dát prebiehal online cez National Sample. Vzorka je reprezentatívna pre populáciu SR vo veku nad 18+ rokov. Dáta boli zbierané v čase od 28. 11. – 02. 12. 2025. Prieskumu sa zúčastnilo 1 006 respondentov.

Vzorka je vážená multidimenzionálnym vážením podľa týchto kategórií: pohlavie, vek, kraj, veľkosť miesta trvalého bydliska, vzdelanie, národnosť, voľba vo voľbách do NRSR 2023.

Do výpočtu volebného modelu, volebného potenciálu a volebného jadra vstupuje každý volič s váhou, ktorá je určená silou jeho presvedčenia ísť voliť.

Prieskum nemá zadávateľa. Agentúra NMS ho zrealizovala na vlastné náklady.

Publikácia výsledkov

Pri publikovaní výsledkov uvádzajte zdroj dát NMS Market Research Slovakia s aktívnym linkom na tento článok.

Kontakt pre médiá

Mikuláš Hanes, NMS Market Research Slovakia – mikulas.hanes@nms.eu, +421 948 542 501

O agentúre

NMS Market Research je výskumná agentúra s viac ako 20 ročnou históriou. Okrem výskumu trhu, ktorý poskytuje stovkám klientov z celého sveta, skúma aj politické a spoločenské témy. Na Slovensku má samostatnú pobočku NMS Market Research Slovakia. Okrem toho pôsobí v Česku, Maďarsku a Thajsku. NMS je členom medzinárodnej organizácie ESOMAR a národnej organizácie SAVA.